Greiner Lajos (Ludwig)

* Lichtentanne, 10. mája 1796 – † Jolsva, 28. októbra 1882 / lesník, tatranský bádateľ; ; Narodil sa neďaleko Zwickau v Nemecku, študoval na gymnáziu Saafeld a potom na Vyššom lesníckom inštitúte Dreisigacker. V rokoch 1816 až 1819 pôsobil ako lesník na panstve Coburg v Baumgartene a potom v roku 1819 zložil odbornú skúšku na Lesníckom inštitúte Mariabrunn neďaleko Viedne. V rokoch 1819 až 1824 pôsobil ako lesný geodet na jednom z majetkov kniežaťa Ľubomirského v Poľsku. V rokoch 1824 až 1826 študoval matematiku, fyziku a chémiu na Viedenskej polytechnike. V rokoch 1826 až 1828 bol správcom lesného panstva v Grienbergu v Rakúsku. Najdlhšie však strávil v Jolsvá, kde od roku 1828 pracoval ako riaditeľ uhorských lesných majetkov kniežaťa Ferdinanda z Coburgu (asi 69-tisíc hektárov) až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1874. Medzitým dočasne zastával aj funkciu riaditeľa kniežacích železiarní v rokoch 1836 až 1839. Bol vynikajúcim lesníckym odborníkom, ktorý dlhodobo plánoval zalesňovanie, pričom kládol dôraz na prirodzenú obnovu lesov. Podieľal sa na vypracovaní prvého komplexného uhorského lesníckeho zákona. Jeho aktivity na ochranu lesov mali celoštátny rozsah, organizoval zber semien lesných stromov a zakladanie škôlok. Vytvoril aj výškomer stromov (Greinerov výškomer). Zostavoval výnosové tabuľky a odhadoval zásoby dreva vo vysokohorských oblastiach. Bol proti výsadbe monokultúry smrekov na Muráňskej planine, ale to sa stalo až po jeho odchode do dôchodku. Popri lesníckej práci podnikal rozsiahle turistické túry v Tatrách a snažil sa určiť výšku najvyšších vrcholov pomocou triangulačnej metódy. Ako prvý určil, že najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je vrchol Gerlachovského vrchu, čím vyvrátil predchádzajúce domnienky, že ide o vrchol Lomnice, prípadne Kriváne či Jégvölgyi. Článok o tomto meraní prvýkrát publikoval v nemčine v Budíne v roku 1839 pod názvom Die Gelsdorfer Spitze, als die höchste Gebirgshöhe der Karpathen a jeho český preklad bol publikovaný v roku 1851 v Slovenských Novinách vydávaných vo Viedni pod názvom Gerlachovský chochol, jako nejvyšší jehlan v Tatrách. János Fabriczy (Poprád) svoje ďalšie tatranské výškové merania opakovane publikoval v rubrikách Nového uhorského múzea (Namerané výšky centrálnych Karpát a regiónov, 1856) a v bratislavskom Mitteilungen des Ungarischen Forstverein (Alphabetisches Verzeichniss der gemessenen Meereshöhen in der U18geren5 Central-Kar). Jeho hrob sa nachádza v Jolsve, v roku 1996 bola umiestnená pamätná tabuľa na radnici mesta Jolsva a v roku 2006 bola otvorená pamätná izba v Nagyrőci. V lese medzi Vernárom a Kriványpusztamező je obelisk, na ktorom je nápis v maďarčine. ; ; Jeho hlavné diela: ; Beiträge zur Kenntniss und Verbesserung und des Forstwessens im Allgemeinen I-II., 1939, ; Gömör megye erdészeti vorzőszenai, 1867, ; Lesnícke pomery Gömör (In: Opis Gömör a Kishont County – vyd. János Hunfalvy) 1867.