Sudca Lucian

* Zsitvaújfalu, 4. apríla 1898 – † Komárom, 15. mája 1990 / stredoškolský učiteľ, autor učebníc, redaktor; ; Teologické štúdiá ukončil v Pannonhalme a získal aj maďarsko-latinskú učiteľskú kvalifikáciu. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1922. V rokoch 1922 až 1939 pôsobil ako učiteľ a riaditeľ benediktínskeho gymnázia v Komárome a v rokoch 1939 až 1944 ako riaditeľ benediktínskeho gymnázia v Komárome. Od roku 1945 bol riaditeľom benediktínskeho gymnázia v Komárome, do roku 1949 bol predstaveným kláštora a v rokoch 1944 až 1978 bol vikárom opáta v Pannonhalme na Slovensku. Od roku 1946 bol farárom v Komárome. V roku 1949 bol internovaný spolu so svojimi spolubratmi mníchmi na severnom Slovensku, odkiaľ sa mohol vrátiť k svojim maďarským nasledovníkom až v roku 1960, po čom pôsobil v Balony, Medvé a Nyárade. Medzi dvoma svetovými vojnami bol organizátorom maďarského skautingu na Slovensku a redaktorom viacerých novín (Tábortűz, Szőz Mária Új Virágos Kertje, Komáromi Római Katholikus Autonóm Egyházség Értesítője). Zostavil učebnicu maďarského jazyka pre maďarské stredné školy na Vysočine. Inicioval liturgickú reformu, v roku 1933 bol redaktorom Liturgického lexikónu a v roku 1989 bol spoluautorom nového liturgického lexikónu Verbényi-Aratóféle, revidovaného v duchu koncilu. V roku 1947, v období zbavenia Maďarov volebného práva, nelegálne vydal modlitebnú knižku (Otče náš) a katolícky kalendár. Zúčastnil sa udalostí v roku 1968, bol v hnutí synodálnej obnovy, za čo bol po roku 1968 prenasledovaný a v roku 1970 bol nútený odísť do dôchodku. Odvtedy až do svojej smrti pôsobil ako pomocný farár v Komárome. V roku 1989 mu bola v Budapešti udelená pamätná medaila Árona Mártona. Jeho meno nesie jedna z prednáškových sál na gymnáziu Selyeho Jánosa v Komárome.