Pamätná lavička dámy bez pier

„Umlčal si slečnu Tornallyay / jej tajomstvá strážiace pery / svojím divokým tatárskym vražedným mečom / navždy“ – tento nápis, ktorý je dnes ťažko čitateľný, stojí v odľahlom kúte záhrady sirotinca Tornallyay, bývalého hradu Tornallyay, a pripomína udalosť spred 774 rokov, neochvejnosť obetavého dievčaťa. ; ; Slečna bez pier ; ; Mnohí miestni obyvatelia poznajú legendu, že v roku 1241, po tom, čo Tatár porazil armádu Bélu IV. pri Muhine, cválal údolím Sajó, lačný po koristi. Podľa legendy utiekla rodina Tornallyayovcov so všetkým majetkom a nevoľníkmi do lesov Vasas a Cselény a na hrade zostala iba ich dcéra menom Zsófia. Tatár ju tu našiel a začal sa jej vypytovať, kde sú ukryté poklady a kde je vchod do tunela vedúceho na hrad Sajógömör. Zsófia zostala neochvejná a nezradila svoj ľud, a preto jej Tatári odrezali nos a pery, aby už nikdy nemohla hovoriť. Na pamiatku predka z rozprávkového príbehu bola v roku 1942 postavená pamätná lavička. Legenda o tuneli existovala ešte pred niekoľkými desaťročiami, ale pri vykopávkach hradu sa po ňom doteraz nenašla žiadna stopa. Vzhľadom na terén je isté, že takýto tunel medzi dvoma hradmi, Tornaja a Sajógömör, neexistoval.