László Szemere

* Lastomér, 26. októbra 1884 – † Veszprém, 8. decembra 1974 / mykológ, ornitológ ; ; Univerzitné štúdium začal na Fakulte humanitných vied Univerzity v Budapešti, potom absolvoval právo na Univerzite v Budapešti a neskôr na Univerzite v Kluži. Znalosti botaniky a zoológie získal prevažne samoukom. Od roku 1909 pracoval vo verejnej správe v župe Csík a podľa niektorých zdrojov v tejto funkcii monitoroval aj migráciu sťahovavých vtákov. Prevádzkoval ornitologickú stanicu a zaoberal sa aj vypchávaním vtákov. Od roku 1920 pôsobil ako prednášajúci na Ornitologickom ústave. V rokoch 1924 až 1938 pracoval v experimentálnom oddelení Ministerstva poľnohospodárstva a v rokoch 1938 až 1946 bol vedúcim mykologického oddelenia Stanice fyziológie rastlín a patológie rastlín. Vo svojom ornitologickom výskume sa zaoberal najmä životom dravých vtákov. Jeho hlavnou oblasťou záujmu bola mykológia. Bol jedným z prvých, ktorí sa zapojili do výskumného programu s názvom „Prírodný obraz Bakony“. V starobe, vo veku sedemdesiatich rokov, v roku 1960, sa presťahoval do Bakony, do dediny Hárskút, kde sa v okolitých lesoch nachádza široká škála druhov húb. Celkovo z Bakony vymenoval 446 druhov húb. Jednou z jeho hlavných tém v rámci mykológie bol výskum hľuzoviek, v ktorom dosiahol celosvetovo uznávané výsledky. Jeho práca napísaná v roku 1970 na túto tému bola po desaťročia jedinou odbornou knihou. Okrem výskumu pravidelne organizoval hubárske kurzy. Vo svojom povolaní bol označovaný len ako „pustovník z Bakony“. ; ; Jeho hlavné diela: ; Príručka lovu vtákov, 1915, ; Abeceda domáceho konzervovania, 1924, ; Kniha o hubách pre začiatočníkov. Sprievodca identifikáciou a predajom najbežnejších húb, 1926, ; Sprievodca predajom húb, 1940; Podzemné huby Karpatskej kotliny, 1965; Podzemný svet húb, 1970.