László Madarsz

* Kuntapolca, 16. júna 1949 – / kybernetika, univerzitný profesor; ; Základnú školu ukončil v Pécsi (1964) a Strednú priemyselnú školu v Košiciach (1968). Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach (1973). Od roku 1973 pôsobí ako docent na Vysokej škole technickej v Košiciach (neskôr Univerzita). V roku 1983 získal titul kandidáta technických vied, v roku 1984 titul docenta, od roku 1993 bol profesorom, od roku 1996 zástupcom dekana. V rokoch 1998 – 2000 a 2001 – 2003 bol poradcom rektora. Bol hosťujúcim profesorom na Technickej univerzite v Miškolci a na Technickej vysokej škole Donáta Bánkiho v Budapešti (1996 – 1999) a od roku 2002 je členom Svetovej asociácie maďarských profesorov a Maďarskej akadémie vied. Jeho výskumné záujmy zahŕňajú kybernetické riadenie systémov, elektrotechniku, robotiku, komplexnú automatizáciu, integrované výrobné a energetické systémy a aplikáciu prvkov, metód a postupov umelej inteligencie v modelovaní, diagnostike a návrhu komplexných systémov. Je autorom viac ako 50 štúdií a vedeckých prác a účastníkom a rečníkom na medzinárodných konferenciách (Helsinki, Štokholm, Tokio atď.). Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenia a vyznamenania patrí pamätná medaila Technickej univerzity v Budapešti (1997), zlatá medaila Univerzity v Miškolci (1999), zlatá medaila Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (2002) a zlatá medaila Technickej univerzity v Košiciach (2002). V roku 2009 mu Technická univerzita v Miškolci udelila titul Dr. Honoris Causa. ; ; Jeho hlavné diela: ; Metodológia situačného manažmentu, 1996, ; Generovanie topológov bunkovej štruktúry ; Výrobné systémy, 2001, ; Inteligentné technológie a ich aplikácie v komplexných systémoch, 2004.