László Hugyecz

* Banská Bystrica, 8. januára 1893 – † Berkeley, USA, 26. októbra 1958 / architekt ; ; Jeho otec bol Slovák (architekt Juraj Hudec), matka Maďarka (učiteľka Paula Škultétyová). Študoval architektúru na Technickej univerzite v Budapešti a v roku 1914 sa stal členom Maďarskej komory architektov. V bojoch v prvej svetovej vojne utrpel zranenie nohy a bol zajatý Rusmi. Vďaka znalosti slovenského jazyka bol čoskoro zamestnaný ako architekt na Sibíri. Raz vyskočil z idúceho vlaku neďaleko rusko-čínskych hraníc a utiekol do Číny, kde sa s pomocou dánskej misie dostal do Šanghaja. Ako zamestnanec americkej architektonickej firmy získal významné zákazky a v rokoch 1925 až 1941 navrhol približne 40 budov, ktoré v čínskej metropole dodnes stoja (Šanghajské veľké divadlo, Zelený dom, Spoločná sporiteľňa atď.). 22-poschodový Parkhotel bol najvyššou budovou v Šanghaji až do roku 1980. V roku 1922 sa oženil so Švajčiarkou, v roku 1928 získal maďarské občianstvo a pozval svojich dvoch mladších bratov, aby k nemu žili. V roku 1942 sa stal čestným konzulom Šanghaja, ale po druhej svetovej vojne sa vrátil do Európy a usadil sa vo Švajčiarsku. Odtiaľ odišiel do Ríma, kde sa stal členom medzinárodnej skupiny hľadajúcej hrobku svätého Petra. Odvtedy už nepracoval v architektúre. Koncom 40. rokov 20. storočia sa s rodinou presťahoval do USA, do San Francisca, a získal americké občianstvo. Po jeho smrti boli pozostatky Lászlóa Hugyecza prevezené do kúpeľov Bánya Beszterce a tam pochované.