Lajos Kadasi

* Ipolyvisk, 20. marca 1952 – / ľudský genetik, docent ; ; Základné a stredné vzdelanie ukončil v Ipolyvágu v roku 1970. V rokoch 1970–1975 študoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na ľudskú genetiku. V roku 1975 získal titul doktor prírodných vied, v roku 1983 sa stal kandidátom biologických vied, v roku 1994 sa stal doktorom biologických vied. V rokoch 1975–1985 pracoval na Oddelení klinickej genetiky Univerzitnej nemocnice v Bratislave a od roku 1985 na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied, v súčasnosti je vedúcim Genetického laboratória. V rokoch 1994 až 2001 bol odborným asistentom na Slovenskej postgraduálnej lekárskej akadémii a od roku 2005 bol docentom molekulárnej biológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho oblasťou odbornosti je ľudská genetika a jeho výskum sa primárne zameriava na objavovanie a analýzu molekulárne genetických zmien v ľudskom genóme súvisiacich s dedičnými chorobami. V roku 1985 bol zakladajúcim členom Výskumnej skupiny pre genetiku založenej v rámci SZTA, ktorá ako prvá vo vtedajšom Československu aplikovala analýzu DNA na odhaľovanie genetického pozadia dedičných chorôb. Ako vedúci riešiteľ rôznych domácich a zahraničných projektov sa podieľal na analýze DNA najčastejších monogénne dedičných chorôb na Slovensku. Vďaka dosiahnutým výsledkom vyvinul a zaviedol so svojimi kolegami mutačne špecifickú diagnostiku založenú na analýze DNA pre závažné a bežné ochorenia, ako je cystická fibróza, fenylketonúria, Duchenneova a Beckerova svalová dystrofia, hemofília A, Huntingtonova chorea, spinálna svalová atrofia, hluchota, Wilsonova choroba, Charcot-Marie-Toothov syndróm atď. na Slovensku. Jeho výskumná skupina identifikovala dva génové defekty, ktoré spôsobujú očné ochorenie vedúce k slepote, ktoré je rozšírené v rómskej populácii na Slovensku. Na základe komplexnej analýzy génu zodpovedného za rozvoj alkaptonúrie, ktorá je na Slovensku bežná (druhý najvyšší výskyt na svete), odhalil všetky vyskytujúce sa génové defekty a spolu so svojimi kolegami vyvinul jednoduché diagnostické metódy vhodné pre každodenné rutinné použitie. Doteraz publikoval približne 80 vedeckých prác a predniesol viac ako 150 prezentácií na domácich a zahraničných konferenciách. Člen viacerých vedeckých spoločností a organizácií, prezident Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Ocenenia: Hrdličkova cena (1975), Cena Slovenskej lekárskej spoločnosti za najlepšie vedecké publikácie v oblasti lekárskej genetiky (1988, 1990, 1993, 1994, 2005), Pamätná medaila Viliama Izakoviča Slovenskej lekárskej spoločnosti (2006), Strieborná pamätná medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (2007), Cena SZTA za popularizáciu vedy (2008), Cena Ányosa Jedlika obce Szimű (2010). ; ; Hlavné diela: ; Molekulárna genetika vybraných monogénnych dedičných predok, 2005, ; A sme számí székely abnormácie. Ich frekvencia v Maďarsku, ich genetické a vonkajšie príčiny a možnosti ich prevencie (spoluautori: Vogt G., Czeizel E.), 2009.