Kultúrne dedičstvo Miklósa Konkoly-Thegeho

Miklós Konkoly-Thege sa narodil 20. januára 1842 v Budíne a svoj život strávil na rodinnom panstve v Ógyalle. V rokoch 1857 – 1858 navštevoval hodiny fyziky u Ányosa Jedlika, hodiny chémie u Károlya Thana a študoval mineralógiu. Následne absolvoval imatrikulačné skúšky u benediktínov v Pannonhalme. Nasledujúci rok sa zapísal na právnickú fakultu. V roku 1860 odišiel do Berlína, aby získal doktorát z práva, ale počúval aj prednášky Doveho (meteorológia), Magnusa (fyzik), Roseho (chemik) a Enckeho na berlínskom observatóriu. Pracoval s parnými strojmi. Miloval tiež plachtenie a lokomotívy. V 60. rokoch 19. storočia navštevoval observatóriá (Paríž, Greenwich, Miláno, Zürich). Navštevoval umelecké galérie, miloval obrazy modernistov a prednášal o nich. V roku 1863 sa oženil, ale bohužiaľ obe jeho deti zomreli mladé. V roku 1867 založil meteorologickú stanicu a v lete 1871 observatórium v Ógyalle. V rámci astronómie sa zaujímal o astrofyziku (predovšetkým spektrálnu analýzu). Venoval sa aj pozorovaniu padajúcich hviezd a Slnka (od roku 1872). Zakúpil si prístroje (spektroskop, refraktor atď.) a potom ich vyrobil. Zaoberal sa aj pozorovaním planét a padajúcich hviezd (meteorov). Konkolyho súkromné observatórium sa postupne stalo štátnou úlohou. V 80. rokoch 19. storočia bolo dôležité presné meranie času (chronograf), ktoré denne prichádzalo do Budapešti telegrafom. V roku 1882 boli Ógyalla a Szombathely-Hereny priamo telefonicky prepojené telegrafnými linkami. V roku 1890 zorganizoval v Budapešti prvú amatérsku fotografickú výstavu, na ktorú posielali fotografie aj cudzinci. V roku 1890 Akadémia nominovala Konkolyho na uvoľnené miesto riaditeľa Meteorologického a geomagnetického ústavu a v roku 1891 bol vymenovaný. O 21 rokov neskôr odišiel do dôchodku, v ústave pracovalo desaťkrát viac ľudí ako pred jeho nástupom a presťahovali sa do elegantného sídla. V Ógyalle bolo zriadené geomagnetické observatórium, v celej krajine bolo 1 400 staníc na meranie zrážok a 140 plne vybavených klimatických staníc. Konkoly sa zaoberal výrobou veterných lopatiek a najpraktickejším riešením pre teplomerové domy. Podporoval aj fotografovanie oblakov a ústav bol prevedený z ministerstva kultúry na ministerstvo poľnohospodárstva, kde si ho desaťnásobne viac cenili a podporovali. Od roku 1896 bol desať rokov poslancom parlamentu (Strana slobody). Bol stálym členom parlamentného výboru pre dopravu. Stretával sa s ministrami. Dopisoval si s mnohými astronómami a prírodovedcami: s Američanom, Kanaďanom-Američanom, Francúzom, Francúzom slovenského pôvodu, Slovákom, Rusom, Rusom-Nemcom, dvoma Čechmi, Belgičanom, Dáncom a Talianom, piatimi Rakúšanmi, siedmimi Angličanmi, trinástimi Nemcami a šestnástimi Maďarmi. Pri príležitosti milénia prezentoval meteorológiu v Mestskom parku a zriadil aj výstavu o histórii prístrojov. Zorganizoval založenie prvého Meteorologického a astronomického múzea na svete s darmi prijatými zo všetkých častí krajiny. „V roku 1914 bolo v zbierke už viac ako 500 predmetov. Žiaľ, veľmi veľká časť z toho bola zničená v druhej svetovej vojne“ - Bartha L. V roku 1896 sa v Budapešti konalo valné zhromaždenie Nemeckej astronomickej spoločnosti (Astronomische Gesellschaft) a v roku 1897 sa konalo (za účasti Francúzov, Angličanov, Belgičanov, Talianov a Američanov). Navštívili aj observatórium Ógyalla, ktorému „vyjadrili uznanie“. Maďarská štátna pokladnica v roku 1898 súhlasila a 16. mája 1899 podpísala zmluvu o prevzatí observatória Ógyalla „pod podmienkou, že riaditeľ Miklós Konkoly-Thege zostane bez platu“. Zástupcom riaditeľa bol Radó Kövesligethy (tvorca kvantovej teórie?), jeho asistentmi boli: barón Béla Harkányi (ako prvý teoreticky vypočítal teploty hviezd, dal smer prácam na fotometrii – meraní svetla – v Ógyallá), astronóm Antal Tass a pozorovací astrofyzik Lajos Terkán (teplota je určujúcim faktorom merania jasu farieb). Štát sa staral o údržbu prístrojov, ale získal aj nové prístroje (fotoheliograf na fotografovanie Slnka – navrhol Konkoly a vyrobil mechanik János Klasson, fotografický fotoaparát na fotografovanie Mesiaca – počas zatmení Mesiaca, komparátor na fotomeranie Slnka – mníchovská továreň odkúpila od Konkolyho výrobné práva a sériovo ho vyrábala). Používal tiež vlastnoručne vyrobený spektroskop, s pomocou ktorého jeho kolega Radó Kövesligethy katalogizoval spektrá 2022 hviezd. V Ógyallá bolo postavené malé observatórium (fotometer, malý ďalekohľad, teodolit – na geografické merania). V lete sa konali univerzitné cvičenia, ktoré Konkoly zrušil. Podľa dohody sa observatórium počas jeho života nemohlo premiestniť, ale po jeho smrti mohla štátna pokladnica voľne nakladať s prístrojmi. Za jeho čias (1900) dal v Ógyallá postaviť najmodernejšie geofyzikálne a meteorologické observatórium v Európe (detektor zemetrasení, meranie atmosférickej analýzy, zrážkomer), na ktoré daroval pozemok. 28. júna 1913 bola v Ógyallá odovzdaná kancelárska budova, v ktorej sa nachádzala aj knižnica a sklad prístrojov, za prítomnosti ministra kultúry Jankoviča a štátneho tajomníka Lajosa Tótha. Ako súkromná osoba bol „mimoriadne láskavým, srdečným hostiteľom, ktorý rád hral – na klavíri – pre pozvaných hostí alebo aj v úzkom rodinnom kruhu“ – Bartha L. Rozprával anekdoty, poznal množstvo vtipov. Vedel porozprávať veľa zážitkov zo svojich ciest. Vďaka širokému záberu svojich záujmov vedel povedať niečo, čo zaujalo takmer každého. Bol to človek prudkej povahy, výbušný, držal sa svojich nápadov a plánov, ale rýchlo sa zmieril. V starobe si vedľa svojho kaštieľa v Nagytagyospuszte neďaleko Környe zriadil malé pozorovateľne hviezd, aby mohol pozorovať oblohu aj vtedy, keď sa sem utiahol na odpočinok. Toto „domáce observatórium“ daroval v roku 1914 benediktínskej škole v Pannonhalme. Jeho najlepší priateľ spolu s nemeckým astronómom H. Carlom Vogelom boli priekopníkmi spektroskopického výskumu v strednej Európe. Bol dobrým priateľom vedúcich predstaviteľov Belehradského (srbského) astronomického a meteorologického ústavu a Rumunského meteorologického centra v Bukurešti a tieto inštitúcie vo svojich článkoch chválil. Konkolymu sa nepodarilo dokončiť stanovenie schopnosti pozemských a mesačných hornín odrážať svetlo s Lajosom Terkánom (v roku 1914 bol povolaný do armády). Zomrel na mozgovú hypoxiu 17. februára 1916. Konkolyho pamiatku uchováva asteroid, busta v budapeštianskom inštitúte a reliéf a socha v plnej výške na námestí Konkoly-Thege v Ógyallá. V roku 2012 získal v Ógyallá posmrtne Mestské ocenenie. Jeho meno nesie Astronomický inštitút MTA Konkoly Thege Miklós. ; ; Príbehy o Miklósovi Konkoly-Thege ; ; Konkoly rozpoznal talent Árpáda Fesztyho: „presvedčivo vyhlásil, že ‚človek by nemal pohŕdať ani potláčať vzácny talent svojho syna, a že pre jeho rozvoj sa dokonca oplatí prinášať obete.‘“ – zo spomienok Mari Váli – Jókaiho netere. „Základné prvky fotografie som sa od neho naučil tým, že mi zveril vyvolávanie a fixáciu exponovaných sklenených negatívov. Pripomína mi to fakt, že raz za krásneho mesačného večera fotografoval Mesiac. Vtedy dostal od firmy Lumier v Paríži na skúšku nové platne s rozmermi 24x18 cm. Vyvolávanie negatívov mi zveril, pretože vedel, že emulziu nepoškriabam. Keď prevzal ešte mokrú platňu, začal vysvetľovať o Mesiaci. Stíchol, pozrel sa na mňa, preštudoval si ju a po krátkej pauze povedal: ; »– Si ešte mladý... ale viem s istotou, že budeš pripravený, keď sa spoznáš s Mesiacom, ktorý je vzdialený 380 080 kilometrov, zblízka!« A predpoveď sa splnila! Videl som Armstronga v televízii, keď vstúpil na Mesiac!“ – István Feszty. ; ;