Kostol sv. Benedikta v Komáromfüss

Stav obecného kostola sv. Wendela sa časom značne zhoršil, a tak bola stará budova zbúraná. Na jeho mieste v roku 1762 miestni veriaci s podporou opáta postavili rímskokatolícky kostol sv. Benedikta, ktorý 9. novembra toho istého roku vysvätil Dániel Somogyi. V prvej polovici 19. storočia kostol prešiel klasicistickou rekonštrukciou. Organ v kostole bol vymenený až 21. mája 1813. 21. mája 1874 opát Kreusz Krizistom založil nadáciu na údržbu kostola. V roku 1911 bol kostol zrekonštruovaný a rozšírený o vežu. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Benediktovi. 3. mája 1862 bol posvätený ústredný obraz hlavného oltára, ktorý bol namaľovaný pri príležitosti 100. výročia diela maliara Stuparovicsa a výstavby kostola. Predtým tu bola nástenná maľba zobrazujúca svätého Benedikta. Bočný oltár bol zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Menšia veža strechy bola v rokoch 1843-1844 prestavaná a následne zakrytá. Po roku 1900 prešiel kostol ďalšími rekonštrukciami. V roku 1911 bola pred štítovou hlavnou fasádou postavená veža a fasáda bola prestavaná. Pred rekonštrukciou bola hlavná fasáda ukončená klenutým barokovým štítom, nad ktorým sa nachádzala malá vežička. Po povodni v roku 1965 bol kostol v rokoch 1965 až 1967 rekonštruovaný. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom svätyne (v interiéri zaoblenou) a vystupujúcou vežou. Na severnej strane lode bola pristavaná sakristia, kedysi kaplnka Panny Márie. Vstupná hala do oratória pre cirkevných hodnostárov sa nachádza pri južnej stene svätyne. Fasády kostola sú členené polkruhovými oknami s kladíčkovými rámami. Vyčnievajúca veža a rohy hlavného priečelia sú členené pilastrami s toskánskymi hlavicami stĺpov (s kamennou trámovou časťou doplnenou triglyfmi). Vstupná brána je obložená kameňom. Strop lode kostola je rovný, svätyňa má pruskú valenú klenbu. Vnútorné steny svätyne sú členené piliermi s klenutými rámami. Chór, postavený v roku 1911, sa nachádza na západnej strane lode s tehlovým parapetom, ktorý spočíva na dvoch liatinových stĺpoch. Chórový predpražie je zdobený geometrickými obrazcami. Olejomaľbu zobrazujúcu svätého Benedikta nad hlavným oltárom vytvoril György F. Globocniz v roku 1862. Po stranách boli zobrazené svätý Mora, svätý Placid, svätý Štefan a svätý Ladislav (podľa nápisu z 19. storočia). Pôvodne sa tu nachádzala freska svätého Benedikta od Stephana Schallera z roku 1762, ktorú lemovali dva stĺpy. Farby fresky vybledli vplyvom vlhkosti. Oltár – podobne ako ostatné zariadenie kostola – pochádza zo začiatku 20. storočia. Oltár vyrobila firma Róberta Lewischa zo Szombathelyu a po stranách sú viditeľné dve sochy anjelov. Bočný oltár bol podľa nápisu z 19. storočia jednoduchý, ale boli zdobené malými sochami zobrazujúcimi výjavy z Narodenia Krista v Betleheme. Takýto oltár bol v Maďarsku vzácny. Vo výklenku steny na južnej strane sa pôvodne nachádzal oltár Panny Márie, neskôr bol premiestnený do dnes už neexistujúcej Kaplnky Panny Márie. Na oltári, ktorý tiež vyrobila firma Lewisch, sa nachádzala malá socha Panny Márie (dnes viditeľná v sakristii). Olejomaľba z 19. storočia zobrazujúca Pannu Máriu zostala na mieste. Jej rám vyrobil v roku 1911 ; (neskôr obchodník). Pod ňou sa nachádza klasicistická krstiteľnica z prvej polovice 19. storočia, ktorá má medený kryt datovaný rokom 1864. Menšia maľba na plechu zobrazuje Kristov krst, strop pochádza zo staršieho obdobia. Vedľa nej je procesný kríž. Na stenách sú kópie 14 krížových ciest od Luigiho Morrara. Interiér kostola zdobí niekoľko novších sôch: socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (z roku 1911), ktorá pochádza z La Statue Reliquieuse v Paríži a ktorú veriaci nezištne darovali kostolu. Ďalej sú tu sochy kráľa sv. Štefana a sv. Terézie z Lisieux, sv. Antona Paduánskeho z roku 1903, ktoré tiež darovali miestni veriaci. Biely obdĺžnikový podstavec bol darom od pani Jánosné Major, strážny kameň pre sochu vyrobil Márton Mura a dva odliate svietniky darovala Hermina Weningen z Béláné Galba. Zároveň bola založená nadácia na údržbu kostola. V bývalom oratóriu sa dnes nachádza sklad. V roku 1911 bol interiér doplnený o lavice, zariadenie o 4 ornáty, 1 pluviál, 2 alby a vreckovku. Na organe vyrobenom v roku 1911 (dielo bratov Riegerovcov z Budapešti), ktorý bol vysvätený 8. decembra toho istého roku, je možné prečítať nasledujúci nápis: „Laudate dominum“. 18. mája 1918 bolo 25 píšťal organu zrekvírovaných na vojenské účely (odlievanie kanónov). V popredí pod vežou je misijný kríž s nápisom „Zachráň svoju dušu!“ a dvoma rokmi: 1912, 1936. Súčasný interiér kostola sa v porovnaní s popisom Arnolda Ipolyiho z rokov 1856 – 1858 úplne zmenil, napr. počas rekonštrukčných prác vykonaných v rokoch 1965 – 1967 bola odstránená klasicistická kazateľnica, bočný oltár atď. Hovorí sa, že niektoré z krásnych zariadení kostola boli predané bez vedomia veriacich. Vo veži sú dva medené zvony. Tretí zvon bol skonfiškovaný (1940-1945) na vojnové účely.