Kostol Najsvätejšej Trojice v Kisudvarnoku
Budova, štruktúra
Kaplnku postavenú na kopci vysvätil v roku 1735 bratislavský biskup István Bakó na počesť Najsvätejšej Trojice. Neskôr bol posvätný priestor rozšírený o väčšiu loď a premenený bol aj jej interiér. V súčasnosti je zostávajúca časť kaplnky svätyňou kostola. Zo starého oltára zostal iba barokový obraz Najsvätejšej Trojice a miesto hlavného oltára zastáva obetný stôl. Vedľa neho sa na lešení nachádza svätyňa. V roku 1972 bol interiér kostola vyzdobený modernou freskou. V dolnej časti obrazu umelec zobrazil ako vyznanie viery nasledujúce písmená: AMDG, ktoré v latinčine znie: AD MAIOREM DEI GLORIAM, t. j. K VÄČŠEJ SLÁVE BOŽEJ. V lodi kostola, napravo od vchodu, je umiestnená socha Madony a naľavo Ježišovo srdce. Steny sú zdobené krížovou cestou na oboch stranách. V predsieni vidíme vpravo sochu svätého Jozefa a vľavo svätého Antona Paduánskeho a na stene patrónov mládeže: svätého Alaja a svätého Saniszla Kosztku. Oba obrazy sú olejomaľby, podľa nápisu ich v roku 1878 namaľoval umelec von Leiberger. Na stene vedľa hlavného vchodu do kostola si môžeme prečítať mená HRDINSKÝCH PADLÝCH V PRVEJ A DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE.