Kostol klarisiek
Budova, štruktúra
Kostol je gotická, štíhla, orientálna stavba s polygonálnou svätyňou. Bol postavený v prvej polovici 14. storočia na mieste bývalého cisterciánskeho kostola (o tom, do akej miery bol bývalý kostol zničený, sa diskutuje, alebo bol možno čiastočne prestavaný). Jeho päťuholníková veža na oporných pilieroch, stojaca na jeho juhozápadnom rohu, bola dokončená v 15. storočí. Bývalý kláštor je na východe prepojený so severnou časťou svätyne. Kláštor bol prestavaný v 17. storočí, o čom svedčí dátum 1640 na jeho renesančnej bráne s menami ostrihomských biskupov Pétera Pázmányho a Imreho Lósyho. Hoci kostol a kláštor vlastnili klarisky („ženská vetva“ františkánskeho rádu, založeného svätou Klárou z Assisi, ktoré sa spočiatku nazývali damianitami a toto meno prijali až po smrti svojej zakladateľky), po Moháči tu našli útočisko mníšky z dominikánskeho kláštora z Margitského ostrova, ktoré so sebou priniesli telesné pozostatky Margity z rodiny Árpádovcov (svätá bola vyhlásená až v roku 1943, blahorečená však bola v roku 1276). Podľa tradície boli relikvie po rozpustení rádu v roku 1782 zamurované v krypte kostola, takže sa v budove nachádzajú dodnes. V roku 1700 bola veža poškodená zemetrasením a jej obnova (neogotická rekonštrukcia) sa uskutočnila pod vedením Frigyesa Schuleka v rokoch 1888 – 1889. V 18. storočí bolo zariadenie kostola nahradené neskorobarokovým. Bývalý kláštor bol prestavaný na právnickú akadémiu a katolícke gymnázium, medzi ktorého najznámejších študentov patrili Béla Bartók (pamätná tabuľa na stene budovy oznamuje iba v slovenčine: „Vynikajúci maďarský skladateľ Béla Bartók (1881 – 1945), veľký znalec a obdivovateľ slovenských ľudových piesní, študoval v tejto budove v rokoch 1892 až 1899“) a Ernő Dohnányi. Od roku 1913 sú kostol aj kláštor majetkom mesta a nekonajú sa tam žiadne náboženské aktivity. V kláštore sídli oddelenie knižnice Univerzity Komenského. Kostol slúži ako galéria a koncertná sála a pred niekoľkými rokmi prešiel kompletnou rekonštrukciou.