Katedrála Narodenia Presvätej Bohorodičky
Budova, štruktúra
Gréckokatolíci v Maďarsku sú sústredení v severovýchodnej časti Karpatskej kotliny. V jednom z najdôležitejších miest tohto regiónu, v Košiciach, sa im však – hoci sa o to snažili už od konca 18. storočia – nepodarilo založiť cirkevné centrum: sídlo cirkevnej správy zostalo v Munkácsi a Prešove. Navyše si nemohli postaviť ani kostol a boli nútení slúžiť omše v rímskokatolíckych kostoloch. Nakoniec v roku 1882 bol položený základný kameň veľkého gréckokatolíckeho kostola v Košiciach. Novorománsky kostol so sedlovou strechou orientovaný na východ, postavený podľa plánov architekta Vilmosa Kolatseka, bol definitívne dokončený v roku 1886. Pre nedostatok finančných prostriedkov bola západná dvojica veží, ktoré dnes dominujú budove, pripojená ku kostolu až v roku 1896. Rezby vyrezávanej kazateľnice a ikonostasu sú dielom miestneho majstra rezbára Györgya Urra. Na súčasné miesto boli umiestnené v roku 1902. Obrazy zhotovili maliari z Lembergu. ; Gréckokatolícka komunita v Košiciach bola trojjazyčná - slovenská, rusínska a maďarská - a je ňou dodnes, hoci sa pomery za posledných sto rokov výrazne zmenili v prospech Slovákov. ; Komunistické Československo v roku 1950 zakázalo gréckokatolícku denomináciu, čím ju formálne „zjednotilo“ s gréckou východnou (pravoslávnou) cirkvou. Zlúčenie zahŕňalo aj prevod majetku, takže aj tento kostol sa dostal do pravoslávnych rúk a zostal tam až do zmeny režimu. Od roku 1990 tu môžu gréckokatolíci opäť slobodne pôsobiť, a to do tej miery, že v roku 1997 pápež Ján Pavol II. povýšil Košice na sídlo nezávislej gréckokatolíckej diecézy a tento kostol sa stal katedrálou jej biskupa.