Károly Weszelovský, Veselovský

* Námesztó, 2. novembra 1818 – † Árvaváralja, 12. novembra 1892 / lekár, medicínsky štatistik, priekopník reformy verejného zdravotníctva, meteorologický pozorovateľ; ; Pochádzal zo Slovenskej rodiny v Árvaskej župe. Jeho otec sa do Námesztó presťahoval z dediny Veszele, odkiaľ pochádza aj priezvisko. Jeho matkou bola Anna Hamuljak, sestra Martina Hamuljaka (1789 – 1859)123, ktorý vynikal v šírení slovenskej literatúry a bol vydavateľom prvého slovenského almanachu – Zora [Zora]. Jeden z jeho švagrov, Sámuel Andreánszky (1799 – 1860), bol lekárnikom v Námesztó, starostom mesta a horlivým stúpencom Štúra. Ďalším švagrom bol autor slovenskej štátnej hymny Janko Matúška (1821 – 1877). Weszelovszky absolvoval základnú školu vo svojom rodnom meste a strednú školu v Trsztenej a Bányi Biszterce. Študoval medicínu na Peštianskej univerzite a na konci akademického roka 1843/44 získal doktorát z medicíny. Medzi jeho spolužiakov patrili aj vedci, ktorí sa neskôr preslávili, ako Sándor Lumniczer (1821 – 1892) alebo Lajos Markusovszky (Csorba). Doktorskú dizertačnú prácu napísal o encefalitíde. Po získaní diplomu sa usadil vo svojom rodnom meste, koncom roka 1847 sa stal lekárom oravského panstva a túto úlohu vykonával až do svojej smrti, pričom pôsobil aj ako súdny lekár Oravskej župy. Popri lekárskej práci vykonával aj pravidelné meteorologické pozorovania. V roku 1849 sa oženil a jeho manželka Zsófia Cziruly (1834 – 1866) mu dala 8 detí. Svoju lekársku prácu vykonával v ťažkých podmienkach (nedorozvinutá cestná sieť, drsné klimatické podmienky, všeobecná chudoba atď.). Vzhľadom na vysokú detskú úmrtnosť a časté vážne choroby analyzoval zdravotnú situáciu v regióne aj zo štatistického hľadiska. Upozornil na priaznivé účinky minerálneho prameňa Polhora bohatého na jód, najmä pri liečbe kožných lézií spôsobených zväčšením štítnej žľazy a tuberkulózou a opuchom krčných žliaz (skrofulóza). Popri lekárskej práci vykonával aj pravidelné meteorologické pozorovania a dokonca informoval Prírodovednú spoločnosť o zemetrasení v Žiline z 15. januára 1858. V roku 1865 sa sám stal členom spoločnosti. Od jej vzniku (1857) bol stálym prispievateľom do Orvosi Hetilap, v ktorom okrem iného písal články o zdravotných a meteorologických podmienkach v Árvaskej župe. Napriek svojmu slovenskému pôvodu Weszelovszky nesympatizoval so slovenským národným hnutím, preto ho aj jeho bratia považovali za odpadlíka a slovenské noviny Pešťbudínské vedomosti (Pest-Budai Hírek) ho označovali za „smrteľného diabla slovenského národa“. Udržiaval čoraz bližšie vzťahy s predstaviteľmi maďarskej vedy a niekoľkokrát prednášal na putovných stretnutiach maďarských lekárov a prírodovedcov. Prvýkrát v roku 1863, na 9. putovnom stretnutí, ktoré sa konalo v Pešti, predniesol svoj príspevok s názvom Lekárska dokumentácia Árvaskej župy. Približne v tomto čase už vznikla potreba reformy zdravotníctva a bol zriadený výbor, ktorého návrh vypracoval Károly Weszelovszky pod názvom Návrh na organizáciu verejného zdravotníctva a lekárskych záležitostí. O tejto téme sa prvýkrát diskutovalo na 11. putovnom zhromaždení uhorských lekárov a prírodovedcov, ktoré sa konalo v Bratislave v roku 1865. V tlačenej podobe bola publikovaná iba dôkladne skrátená a upravená verzia tohto článku, plný text vyšiel v roku 2013 vo vydavateľstve Madách-Posonium pod redakciou Dr. Lászlóa Kissa (Palást) a s úvodnou štúdiou (Naliehavá potreba reformy – Návrh Dr. Károlya Weszelovszkého z roku 1865 o organizácii verejného zdravotníctva). Weszelovszkého štúdia bola základom pre článok XIV zákona o organizácii verejného zdravotníctva, prijatého v roku 1876. Mnohé z jeho myšlienok a návrhov boli realizované až oveľa neskôr. Lekársku štatistiku považoval za dôležitú až do konca svojho života, ale najmä potrebu odhaliť skutočné príčiny vysokej chorobnosti (úmrtnosti). Rok pred jeho smrťou, v roku 1891, vyšla pod záštitou Maďarskej akadémie vied jeho viac ako 500-stranová práca s názvom Klimatické podmienky v oblasti Oravy, založená na jeho pozorovaniach z rokov 1850 až 1884.