Karol Lanyi

* Bakabánya, 18. decembra 1812 – † Egbell, 23. mája 1856 / spisovateľ cirkevných dejín, rímskokatolícky kňaz, člen korešpondent Maďarskej akadémie vied; ; Stredoškolské štúdium ukončil v Körmöcbányi, Ostrihome a potom v Nagyszombate. V rokoch 1832 – 1835 študoval teológiu na ústrednom seminári v Pešti. Ešte počas študentských rokov cestoval po Uhorsku a neskôr navštívil viacero miest v zahraničí. V roku 1837 sa stal pomocným farárom v Máriavölgy a od roku 1840 kazateľom v Bratislave. V roku 1842 získal titul doktora humanitných vied a bol menovaný učiteľom dejepisu na lýceu v Nagyszombate. V roku 1846 mu bola zverená výučba prírodných vied a poľnohospodárstva. V rokoch 1848 – 1849 bol pomocným farárom v Sopornyáne a v rokoch 1851 – 1853 knihovníkom v Ostrihome. Od roku 1853 až do svojej smrti bol farárom v Egbelle. Zaoberal sa predovšetkým dejinami maďarskej katolíckej cirkvi. Objavil 218-listový kódex10, ktorý bol vytvorený v roku 1519 a pomenovaný po ňom a ktorý bol maďarským ordinárom pre mníšky premontre v Somlóvásárhelyi. Daroval ho Maďarskej akadémii vied, ktorá ho v roku 1847 zvolila za korešpondenta. ; ; Jeho hlavné diela: ; Magyaroks háznépe, 1843, ; Magyarföld egyháztörténetei. I-III., 1844, ; A magyar nemzet történetei. I-II., 1846, ; Krátký dějepis církwe kresztánsko-katolické, 1850, ; Dejiny starovekého ľudstva na použitie horných gymnázií, 1852; (maďarský preklad Dejín starovekého ľudstva pre užívanie horných gymnázií, ktorý zostal v rukopise), ; Uhorské cirkevné dejiny Károlya Lányiho. Spracoval Nándor Knauz. I-II, 1866-1869.