Kaplnka sv. Michala
Budova, štruktúra
Budova nachádzajúca sa južne od katedrály bola kedysi cintorínskou kaplnkou. Jej spodná časť, súčasná krypta, bola postavená koncom 13. storočia, zatiaľ čo horná časť bola postavená medzi rokmi 1360 a 1380. Koncom 15. storočia bola z iniciatívy Györgya Szahtmáryho, narodeného v Košiciach, postavená nová loď na severnej strane a bočná kaplnka na juhozápadnej strane. Budova, ktorá bola v 19. storočí niekoľkokrát renovovaná, získala svoju súčasnú podobu počas rekonštrukcie v rokoch 1902 – 1904 pod vedením budapeštianskeho architekta Frigyesa Schuleka. Nápis o tom v maďarčine je umiestnený nad vchodom do sakristie. Priečelie v tvare víťazného oblúka so sedlovou strechou je z hľadiska architektonickej histórie takmer jedinečné. Podľa popisu v Maďarskej katolíckej encyklopédii „je to jednoloďová hala s dvoma krížovými klenbami, so šesťkupolovou časťou v svätyni, ktorá končí na troch stranách osemuholníka. Jej portál (sochy) a trojitá nika na sedenie zdobiaca južnú stenu svätyne vykazujú podobnosť s kostolom sv. Jakuba v Levoči. Na jej západnej fasáde spočíva centrálna veža na mohutnom páse hrotiatych klenieb. Bohato členený, hrotitý klenutý vstup je zdobený strmým, trojuholníkovým, plazivým listovým štítom a zvýraznenými mladými vežami, ktoré ho obklopujú. V štítovom poli je reliéf archanjela sv. Michala s 3 bohatými rozetami. Do jej zvonku boli do stien zabudované stredoveké náhrobné kamene.“