Hrobová kaplnka Antala Serlyho v Lošonci

Antal Serly starší, občan Lošonca, si v roku 1874 dal postaviť pre seba a svoju rodinu na verejnom cintoríne v Lošonci náhrobnú kaplnku. Podľa jeho závetu mala byť kaplnka otváraná každý rok na sviatok všetkých zosnulých, kde sa predtým konali omše. Táto tradícia dnes už neexistuje. Jeho syn Lajos sa narodil v Lošonci v roku 1855. K rozvoju hudobného talentu, ktorý prejavoval už v ranom veku, ho povzbudzoval Franz Liszt. Po Karnagyim, dôležitých etapách štúdia skladateľa a začiatku kariéry v Bratislave, Berlíne a Kolozsváre podpísal zmluvu s Národným divadlom v Pešti. Jeho pieseň, ktorá sa v roku 1880 začala slovami Antala Kazaliczkého, si získala veľkú popularitu. Zhudobnil aj básne slávnych básnikov – Petőfiho, Csokonaia a Lajosa Pósu. V roku 1905 emigroval do Ameriky po tom, čo divadlo, ktoré založil v Budíne, skrachovalo. Zomrel tam v roku 1939, jeho posledným želaním bolo, aby jeho popol bol pochovaný vedľa jeho rodičov v rodinnej hrobke v Lošonci. Stalo sa tak až v roku 1972. Syn Lajosa Serlyho, Tibor, sa tiež narodil v Lošonci v roku 1901 a rovnako ako jeho otec sa stal hudobníkom. Svoju kariéru začal v otcovom orchestri v New Yorku. Vyštudoval Budapeštiansku hudobnú akadémiu a bol aj Kodályho žiakom. V 20. a 30. rokoch 20. storočia striedavo vystupoval ako violista a dirigent v Amerike a Maďarsku. Keď Béla Bartók emigroval, Tibor Serly bol už uznávaným dirigentom, skladateľom a hudobným učiteľom, ktorý Bartókovu rodinu prijal a podporoval. Po Bartókovej smrti dokončil Tretí klavírny koncert a Koncert pre violu. Ako znak vďaky a úcty k rodine Serlyovcov dala pani Ditta Pásztory Bartók v roku 1983 vyrobiť pamätnú tabuľu od sochára Pavlosza Gasztarisza v hrobovej kaplnke v Losonci, kde bol uložený na večný odpočinok nielen popol Lajosa Serlyho a jeho manželky, ale aj ich syna Tibora.