Lajos Kallos

* Borzova, 15. mája 1819 – † Debrecín, 2. septembra 1881 / právnik, člen korešpondent Maďarskej akadémie vied; ; Štúdium ukončil na Reformovanom kolégiu v Sárospataku. V roku 1842 absolvoval stáž na prokuratúre grófa Károlyiho a v roku 1843 absolvoval advokátsku skúšku. Od roku 1846 pravidelne publikoval právne štúdie a odborné knihy v maďarčine. V rokoch 1851 – 1853 prednášal o zásadách uhorského práva na právnickej fakulte Kolégia v Sárospataku. V roku 1853 sa stal právnikom na Reformovanom kolégiu v Debrecíne a v tom istom roku bolo právnické oddelenie dekrétom ministra kultúry kvalifikované ako verejnoprávna akadémia. Pôsobil tam až do svojej smrti. Pre jeho popularitu je charakteristické, že jeho študenti po jeho smrti zorganizovali pamätnú slávnosť. Maďarská akadémia vied ho v roku 1863 zvolila za korešpondentného člena a jeho dizertačná práca sa týkala rešpektovania zákona. Niekoľko jeho diel zostalo v rukopise (Univerzálne európske právne dejiny, Otázka úrokov). ; ; Jeho hlavné diela: ; Zásady uhorského občianskeho práva, 1846, ; Niekoľko výňatkov zo zákonov života, 1848 (druhé revidované vydanie vyšlo v roku 1862 pod názvom Rozsudky uhorského najvyššieho súdu), ; Zásady rakúskeho občianskeho práva, 1852, Zásady uhorského občianskeho práva, 1853.