György Raicsáni, Rajcsányi
Iné - iné
* Nemeskosztolány, 8. septembra 1669 – † Marosvásárhely, 5. júla 1734 / Jezuitský kňaz, filozof, doktor filozofie a teológie, univerzitný profesor ; ; Do jezuitského rádu vstúpil koncom novembra 1687. Študoval na univerzitách vo Viedni a Grazi. Na univerzite v Nagyszombate vyučoval gramatiku, rétoriku a filozofiu, neskôr sa tam stal profesorom teológie. V rokoch 1722 – 1726 bol uhorským spovedníkom v Ríme, počas ktorého sa naučil aj taliančinu, francúzštinu a španielčinu. V roku 1726 sa vrátil do Uhorska a v rokoch 1728 – 1729 bol rektorom a potom kancelárom Univerzity v Nagyszombate. V roku 1729 bol kancelárom kolégia a riaditeľom tlačiarne v Košiciach. Od roku 1732 bol správcom katedry v Kolozsváre a riaditeľom tamojšej akadémie. Často navštevoval kostoly v Hornom Uhorsku a Sedmohradsku. Zomrel počas jednej z návštev Transylvánie. Jeho mladší brat János Raicsáni (Nemeskosztolány, 23. júna 1671 – Nagyszombat, 12. marca 1733)126 bol tiež jezuitským kňazským učiteľom a vydal niekoľko kníh s náboženskou tematikou v maďarčine. Najvýznamnejšie diela Györgya Raicsániho sú: Harmonia Philosophica, 1706, Ars recte philosophandi, 1707, Bellum contra hostes capitales, 1717, Conclusiones scientiae practicae, 1718, Instructio confarii et poenitentis, 1719.