Jozef Szlavy

* Győr, 23. novembra 1818 – † Zsitvaújfalu, 8. augusta 1900 / ekonóm, politik, uhorský premiér v rokoch 1872 až 1874, člen Maďarskej akadémie vied; ; Vysokoškolské vzdelanie začal na Theresianum vo Viedni, potom v roku 1844 získal diplom banského inžinierstva na Selmecbánya Akadémii a vstúpil do služieb pokladnice Oravicabánya. V rokoch 1846 až 1848 bol tajomníkom komory v Budíne. V roku 1848 ho Kossuth vymenoval za riaditeľa oravických tovární a potom za vládneho komisára a poveril ho premenou tovární na výrobu železných a oceľových materiálov potrebných na vybavenie armády. Po potlačení vojny za nezávislosť v rokoch 1848/49 bol odsúdený na päť rokov väzenia, no o dva a pol roka neskôr sa dostal späť na slobodu a usadil sa najprv v Bratislave a potom v Álmosde v Bihárskej župe. Na svojich majetkoch hospodáril do roku 1861. V roku 1865 bol lordom guvernérom okresu Bihár, v roku 1867 členom parlamentu patriacim ku konzervatívnej skupine Deákovej strany, v rokoch 1867 až 1869 štátnym tajomníkom vnútra, od 24. mája 1870 do 5. decembra 1872 ministrom poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu vo vládach Andrássyho a Lónyaya. Od 4. decembra 1872 do 21. marca 1874 predsedom vlády a od 19. decembra 1873 do 21. marca 1874 ministrom financií. Zabránil odstráneniu deficitu štátneho rozpočtu predajom štátnych železných a uhoľných baní, ako aj železiarní a oceliarní. Po zlúčení Deákovej strany a stredoľavého hnutia na istý čas odišiel do dôchodku, potom sa v roku 1879 stal predsedom Snemovne reprezentantov a v rokoch 1880 až 1882 bol spoločným ministrom financií. Od roku 1882 bol členom Korunnej gardy a členom Snemovne lordov, od roku 1885 podpredsedom Snemovne lordov a v rokoch 1894 až 1896 prezidentom Snemovne lordov. V roku 1884 sa stal členom správnej rady Maďarskej akadémie vied.