Jozef Szinnyei ml.

* Bratislava, 26. mája 1857 – Budapešť, 14. apríla 1943 / lingvista, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied (1896); ; Syn veľkého bibliografa Józsefa Szinnyeiho (Komárom), brata literárneho historika Ferenca Szinnyeiho. V roku 1878 získal doktorát a učiteľský titul na Budapeštianskej univerzite. V rokoch 1879 – 1880 bol na študijnej ceste vo Fínsku so štátnym štipendiom. Po návrate domov bol rok a pol redaktorom novín Ország-Világ, v roku 1881 knihovníkom v Národnej knižnici Maďarska a v roku 1883 súkromným učiteľom fínskeho jazyka a literatúry na Budapeštianskej univerzite. V roku 1886 bol verejným mimoriadnym profesorom maďarskej lingvistiky a literárnych dejín na Univerzite v Kluži a v roku 1888 verejným riadnym profesorom. Od roku 1891 prednášal aj o ugrofínskej porovnávacej lingvistike, od roku 1893 bol verejným riadnym profesorom uralsko-altajskej lingvistiky na Budapeštianskej univerzite a v rokoch 1923 – 1924 bol rektorom univerzity. Od roku 1928 bol hlavným knihovníkom Maďarskej akadémie vied, v rokoch 1891 – 1893 redaktorom časopisu Nyelvtudományi Közlemények. Bol prezidentom Maďarskej lingvistickej spoločnosti a členom viacerých vedeckých spoločností, vrátane zahraničných. Od roku 1917 bol členom hornej komory. Spočiatku sa zaoberal literárnymi dejinami, neskôr najmä fonológiou a morfológiou ugrofínskych jazykov a dejinami maďarského jazyka. Jeho lingvistické práce boli publikované v nemčine a fínčine. ; ; Jeho hlavné diela: ; Az ezer tó országa, 1882, ; A magyar nyelv eredete, 1883, ; Fínsko-maďarský slovník, 1884, ; Maďarský jazyk, 1887, ; Fínska gramatika, 1894, ; Ako znela maďarčina za čias Árpádovcov?, 1895, ; Fínska čítanka so zbierkou syntaktických príkladov, 1895, ; Porovnanie maďarského jazyka, 1896, ; Maďarský regionálny slovník I–II., 1893–1901, ; Pôvod, jazyk a kultúra Maďarov počas dobývania (aj v nemčine), 1919, ; Fonetika a morfológia pohrebnej reči, 1926, Maďarský jazyk, 1929.