Jozef Szepessy

* Nyitra, 7. júla 1891 – † Budapešť, 24. marca 1958 / geodet, inžinier ; ; Jeho otec, József Szepessy starší, bol tiež inžinier a úspešne pracoval v službách Štátneho geodetického úradu. Študoval na Technickej univerzite v Budapešti, potom sa stal odborným asistentom Károlya Oltaya (1881 – 1955). Podieľal sa na výstavbe odvodňovacieho kanála údolia Dunaja. Potom pracoval na oddelení údržby tratí Južnej železnice. Od roku 1923 pracoval ako súkromný inžinier, kde prevádzkoval svoju kanceláriu až do núteného znárodnenia v roku 1949. Zaoberal sa geodetickými prácami, rozdeľovaním pozemkov, plánovaním sídlisk, cestným a železničným plánovaním, urbanistickým geodetickým plánovaním atď. Od roku 1949 až do svojej smrti bol hlavným inžinierom Budapeštianskeho úradu pre geodéziu a pôdomer. Významné výsledky dosiahol navrhovaním geodetických prístrojov, mapovacích a kresličských zariadení a modernizoval svoj tangenciálny diaľkomer (tachometer), ktorý sa vyrába dodnes. Jeho výtvormi sú aj polárna súradnicová superpozícia a gama-duplexný uhlový hranol. Spolupracoval na Encyklopédii geodézie a osídlenia pôdy (editor: Antal Fasching, Budapešť, 1919). ; ; Jeho hlavné diela: ; Vývoj tachymetrie a nový Szepessyho tachymeter (Geodesy Publications), 1927, ; Nový typ grafu polárnych súradníc (Geodesy Publications), 1937, ; Univerzálna polárna superpozícia a jej aplikácie (Geodesy Publications), 1952.