Jozef Péczeli ml.

* Komárom, 1789. 23./25. novembra. – † Debrecín, 1849. 23. mája. / učiteľ, básnik, historik, člen Maďarskej akadémie vied ; ; Jeho meno sa často spomína aj ako Péczely. Najmladšie dieťa Józsefa Péczeliho Id. Vo veku štyroch rokov stratil otca a v tom čase sa s ovdovenou matkou presťahoval do Debrecínu. V rokoch 1804 – 1809 študoval na Debrecínskom reformovanom kolégiu. V rokoch 1811 – 1813 bol rektorom Mezőtúrskeho reformovaného kolégia, potom tri roky pokračoval vo vzdelávaní v zahraničí (Viedeň, Göttingen). Na jeseň 1815 sa vrátil do Debrecínu a od 9. novembra 1815 až do svojej smrti pôsobil ako rektor Debrecínskeho reformovaného kolégia. Sformuloval početné reformné myšlienky, napr. zavedenie štvorročnej povinnej školskej dochádzky a zmena jazyka vysokoškolského vzdelávania na maďarčinu. Inicioval zavedenie štvorročnej základnej školy a šesťročného gymnázia a veril vo význam telesnej výchovy. Podporoval rozšírenie školského vzdelávania v maďarskom jazyku a literatúre značnými sumami. V roku 1836 bol jedným zo zakladateľov Kisfaludyho spoločnosti. Ako historik sa zaoberal predovšetkým udalosťami modernej éry. Maďarská akadémia vied ho v roku 1832 zvolila za korešpondenta a v roku 1837 za riadneho člena. ; ; Jeho hlavné diela: ; Summarium historiae recentioris Europae, a detectione Americae ad revolutionem Gallicam I–II., 1827–1830, ; A’ magyarok’ történei Ázsiaból kyývetelektől follava a’ mai ídkőgik I–II., 1837.