Joseph Konyöki, Ellenbogen

* Mocsa, 19. február 1829 – † Bratislava, 1. marec 1900 / archeológ, reštaurátor, učiteľ ; ; Po smrti otca žil od roku 1833 u starej mamy v Bratislave. Tam ukončil strednú školu, potom od roku 1846 navštevoval Vysokú školu úžitkových umení vo Viedni. Od roku 1849 slúžil štyri a pol roka v rakúskej armáde v Taliansku, najprv ako kadet a potom ako dôstojník, a zúčastnil sa aj okupácie Benátok. V roku 1853 rezignoval na svoju hodnosť poručíka. Následne strávil 15 mesiacov vo Florencii ako tútor gr. Tolomeiho. Tu pokračoval v štúdiu maliarstva, ktoré začal v Benátkach a Padove, a stal sa žiakom florentského maliara Giovanniho Baptistu Goriho. Dlhšie zostal v Palerme a Messine, ale rodinné okolnosti ho volali domov. V rokoch 1855 až 1861 učil na súkromnej vzdelávacej inštitúcii pani Du Fodon Didier v Nagyszombate. Po roku 1861 sa stal učiteľom kreslenia na Štátnej realistickej strednej škole v Bratislave a správcom mestského múzea, ako aj prednášajúcim na Archeologickej spoločnosti v Bratislavskej župe. Od roku 1875 bol súkromným učiteľom starožitností na bratislavskej akadémii. V roku 1869 pomaďarčil svoje pôvodné meno (Ellenbogen). Do dôchodku odišiel v roku 1897. Bol korešpondentným členom Národného výboru pre pamiatky, konzervátorom Viedenského ústredného výboru pre pamiatky, členom správnej rady Maďarského národného múzea úžitkového umenia a v roku 1880 bol zvolený za korešpondentného člena Medzinárodného kongresu prehistórie a antropológie v Lisabone. Na vládnu objednávku reštauroval početné historické budovy a artefakty a nakreslil mnoho kostolov a hradov. Veľmi cenná je jeho zbierka 26 umeleckých listov, na ktorých opisuje misály a inkunábuly z knižnice ostrihomského kniežaťa-primása a bratislavskej kapituly. Za svoje kresby získal pochvalu na svetovej výstave v Londýne v roku 1862, čestné uznanie na výstave vo Viedni v roku 1873 a bronzovú medailu na Národnej výstave v Budapešti v roku 1885. ; ; Jeho hlavné diela: ; Rovinné obrazce v geometrických a ozdobných kresbách voľnou rukou ako príprava na kresby voľnou rukou, 1864, ; Zur Erinnerung an die feierliche Consecration des neue erectiteten Hochaltars im restaurirten Sanctuarium des Krönungs-Domes zu Pressburg, 1867, ; Kleiner Wegweiser Pressburgs und seiner Umgebung, mit einer Karte von Pressburg, 1873, ; Použitie farieb v ženskej výšivke, 1875, ; Stručná charakteristika Múzea mestských starožitností Bratislavy, 1877, ; Obranný systém západnej hranice Uhorska, 1885, ; Trenčiansky hrad, 1887; Stredoveké hrady so zvláštnym zreteľom na Uhorsko (pre tlač upravil: Géza Nagy), 1905.