Jozef Knoll

* Košice, 30. mája 1925 – / lekár, farmakológ, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied; ; Strednú školu absolvoval v Budapešti v roku 1943. Štúdium začal na Lekárskej fakulte Univerzity Pázmány Pétera v roku 1945 a titul v odbore medicína získal v roku 1951 na fakulte, ktorá sa medzitým transformovala na Semmelweisovu lekársku univerzitu v Budapešti. Ako študent pracoval od roku 1949 na Farmakologickom ústave univerzity a po ukončení štúdia začal svoju akademickú kariéru ako odborný asistent. V roku 1958 sa stal docentom, v roku 1963 univerzitným profesorom a riaditeľom Ústavu farmakológie a farmakoterapie. Do dôchodku odišiel v roku 1995 a od roku 2004 je emeritným profesorom. Jeho výskumnou oblasťou je psychoneurofyziológia a farmakológia. Na základe analýzy fyziologických mechanizmov pudového správania vytvoril novú teóriu pre reflexnú interpretáciu komplexných behaviorálnych reakcií. Najprv v roku 1969 napísal monografické zhrnutie svojich experimentov s názvom Teória aktívnych reflexov. Analýza niektorých základných mechanizmov vyššej nervovej činnosti a potom ho doplnil o výsledky svojich nových štúdií v publikácii Mozog a jeho ja. Neurochemický koncept vrodených a získaných pudov. Publikoval ju v roku 2005 (v maďarčine: Agy és tudata, 2006). Vytvoril novú rodinu analgetických a protizápalových zlúčenín na báze pyrimidínu, z ktorých látka s obchodným názvom Rymazolium (Probon) sa v roku 1976 stala liekom, ale s jeho menom sa spájajú aj lieky proti bolesti patriace do skupiny azidimorfínov. Vyrobil aj deprenyl, ktorý sa celosvetovo používa pri liečbe Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, ako aj depresie. Podarilo sa mu objaviť aj podobnú, ale výrazne účinnejšiu zlúčeninu, ktorej vývoj do podoby lieku ešte nebol dokončený. O tejto téme informoval v nasledujúcej publikácii: (-)l-(benzofuran-2-yl)-2-propylaminopentán, [(-)BPAP], selektívny zosilňovač uvoľňovania katecholamínov a serotonínu v mozgu sprostredkovaného šírením impulzov (spoluautor), 1999. Jeho učebnica Farmakológia sa od svojho prvého vydania (1965) dočkala siedmich vydaní. Bol redaktorom, spolupracovníkom a členom redakčnej rady mnohých maďarských a medzinárodných farmakologických a neurofyziologických časopisov. Maďarská akadémia vied ho v roku 1970 zvolila za korešpondenta a v roku 1979 za riadneho člena. V roku 2003 mu bola udelená Széchenyiho cena.