Jenó Gondar

* Komját, 26. augusta 1908 – † Budapešť, 3. augusta 1973 / strojný inžinier, univerzitný profesor; ; Svoju kariéru začal ako zámočnícky učeň, potom pracoval ako konštrukčný technik v Budapeštianskych optických závodoch a súkromne absolvoval. Diplom získal na Technickej a ekonomickej univerzite Józsefa Nádora v Budapešti v roku 1934. V rokoch 1934 až 1948 pracoval v oceliarskom a kovovýrobnom závode Huberta a Sigmunda a po roku 1945 bol technickým riaditeľom. V roku 1942 získal technický doktorát. Od roku 1952 pôsobil ako profesor na Technickej univerzite v Budapešti na katedre poľnohospodárskych, priemyselných a potravinárskych strojov. Bol držiteľom niekoľkých patentov medzinárodného významu, najmä v oblasti špeciálnych ocelí a elektronických zariadení na tavenie a tepelné spracovanie, a zariadenia, ktoré navrhol, sa vyvážali do mnohých krajín. Jeho výskum v potravinárskom a ľahkom priemysle bol významný v oblasti priemyselných aplikácií sálavej energie, predovšetkým dielektrickej technológie. ; ; Jeho hlavné diela: ; Farbiace stroje na vláknité materiály a priadze, 1941, ; Praktické a teoretické základy konštrukcie zlievarní elektroocele, 1966, ; Mechanicky ovládané stroje a zariadenia v potravinárskom priemysle, 1966, ; Špeciálne technológie spracovania v potravinárskom priemysle, 1966.