Jehuda Asad (Azod Judah)

* 1796, Aszód † 7. júna 1866, Dunaszerdahely / rabín, vedec ; ; Narodil sa v Aszóde v roku 1796. Študoval v Nikolsburgu na slávnej ješive rabína Beneta Mordechaia s takým pokrokom, že čoskoro pomáhal pri vyučovaní. Vo veku 22 rokov získal rabínsky diplom a od roku 1831 pracoval ako rabín najprv v Réthene (Réte), potom od roku 1835 v Szenici (tu v roku 1848 zachránil Židov pred pogromom). ; V roku 1852 ho szerdahelyská komunita pozvala za hlavného rabína, čo prijal. Jeho ješiva sa tu stala jednou z najznámejších a najvyhľadávanejších v tom čase v Uhorsku. Zaoberal sa takmer všetkými rabínskymi vedami, mal rozmanité vedomosti, bol veľmi vzdelaný a zanechal po sebe mimoriadne množstvo rukopisov. Už počas svojho života bol obklopený legendami: jeho bystrá myseľ, mimoriadna zbožnosť a vrúcne srdce ho urobili uznávaným a rešpektovaným nielen medzi Židmi, ale aj medzi kresťanskými náboženskými denomináciami. Zaznamenalo sa, že keď bol požiadaný, aby bol znalcom na súde v Nitre, predseda súdu, poznajúc rabínovu povesť, sa dokonca zdržal zloženia povinnej prísahy s tým, že rabínovo „slovo má charakter prísahy“. Prísaha bola zložená až po jeho smrti, pretože jeho skromnosť mu nedovolila byť počas jeho života fotografovaný alebo maľovaný. Zomrel v roku 1866 a jeho hrob na židovskom cintoríne v Szerdahely je odvtedy vyhľadávaným pútnickým miestom.