Ján Csontosi

* Prešov, 26. októbra 1846 – † Budapešť, 25. októbra 1918 / knihovník, člen Maďarskej akadémie vied; ; V rokoch 1863 až 1867 študoval teológiu v Ostrihome a Nagyszombate a v roku 1869 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1869 až 1871 bol kaplánom v Ipolynyéku a potom v Nagyoroszi. V roku 1872 opustil katolícku cirkev a konvertoval na luteránsku vieru. V rokoch 1874 až 1893 pracoval v Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti, od roku 1881 ako vedúci zbierky rukopisov. Stal sa tiež obeťou nepodložených útokov proti svojmu mecenášovi Ferencovi Pulszkému po tom, čo bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za údajné zneužívanie a musel knižnicu opustiť. V roku 1913 bola preukázaná jeho nevina, ale nebol rehabilitovaný. Ako výskumník sa zaoberal predovšetkým dejinami písma (paleografia) a rukopisov a jeho zásluhou bol aj objav a získanie 52 korvínov. V rokoch 1879 až 1892 bol redaktorom Hungarian Book Review. Maďarská akadémia vied ho v roku 1883 zvolila za korešpondentného člena. ; ; **Jeho hlavné diela:** ; Bibliografický opis korvínskych kódexov vrátených z Konštantínopolu, 1877, ; Neznámy uhorský kódex v knižnici kniežaťa Móra Lobkowitza v Raudnitzi, 1879, ; Uhorskí opisovači kníh a maliari písma v 14. – 15. storočí, 1879, ; Latinské rukopisy Budapeštianskej národnej knižnej výstavy, 1882, ; Portréty kráľa Mateja a kráľovnej Beatrix v korvínskych kódexoch (aj v nemčine), 1888; Dejiny dvoch korvínskych kódexov z Modeny, 1892.