Ján Csaplovics

* Fehérkút, 21. septembra 1780 – † Viedeň, 29. mája 1847 / právnik, správca pozostalosti, kultúrny historik; ; Bol intelektuálom slovenského pôvodu, ktorý však písal prevažne v latinčine, nemčine a maďarčine. Po ukončení štúdia sa v roku 1804 stal advokátskym koncipientom v Banskej Bystrici a v roku 1805 získal právnický titul. Jeho mecenáš, lord Péter Balogh, ho vzal do Viedne, kde niekoľko rokov pracoval v kancelárii uhorského kráľovského dvora. V rokoch 1809 – 1813 bol právnikom a tajomníkom gréckokatolíckeho biskupstva v Pakráci v Slavónsku a od roku 1813 bol hospodárskym poradcom grófa Fülöpa Schönborna a riaditeľom majorátneho panstva Munkács. Väčšinu svojho života prežil vo Viedni a bol členom Viedenskej hospodárskej a prírodovednej spoločnosti v Halle. Bol zvolený za sudcu rady žúp Zólyom, Máramaros a Ugocsa. Písal knihy o politike, politických dejinách, hospodárskych a kultúrnych dejinách a v roku 1821 vydal a redigoval zbierku Topograficko-štatistických archívov Uhorského kráľovstva. Písal aj kritiky, humoristické príbehy, právne, geografické, štatistické a ekonomické články. Medzi nimi stojí za zmienku napríklad diela O uhorských lekárňach, Etnografický traktát o Uhorsku, České starožitnosti, Uhorské vendus rybníky, O tlači a slobode prejavu, Údaje o uhorských herných scénach, Pochybnosti o historiografii, O učencoch a akadémiách, Uhorská učená spoločnosť atď. O akadémii sa zúrivo hádal s Antalom Vállasom a Gusztávom Szontághom a odmietal jej nevyhnutnosť.