Ján Baťka

* Bratislava, 4. októbra 1845 – † Bratislava, 2. decembra 1917 / archivár, estét, hudobný spisovateľ; ; Jeho otec, János Nepomuki Batka (Javorník, Sliezsko, 1. júna 1795 – Bratislava, 18. augusta 1874), bol organista a skladateľ, ktorý žil v Bratislave od roku 1843 a komponoval prevažne cirkevné diela. Jeho syn ukončil stredoškolské štúdium v Bratislave a potom získal titul na Právnickej akadémii. V rokoch 1864 až 1879 bol mestským úradníkom a v rokoch 1879 až 1917 mestským archivárom. Od roku 1869 až do svojej smrti pôsobil ako hudobný kritik novín Pressburger Zeitung. Bol jednou z určujúcich postáv bratislavského hudobného života a korešpondoval s najvýznamnejšími skladateľmi svojej doby (Ferenc Liszt, Béla Bartók, Zoltán Kodály, Ernő Dohnányi, Richard Wagner, Johannes Brahms, Rimskij-Korsakov, Piotr Iljič Čajkovskij a ďalší). Napísal biografie maďarských hudobníkov pre druhý doplnkový zväzok Pouginovej Biographie universelle des Musiciens (Paríž, 1878 – 1880). Cenná je aj jeho archívna práca. Preložil dôležité diela z miestnej histórie do nemčiny a potom prispel k práci Tivadara Ortvaya o dejinách mesta Bratislavy. Jeho hlavné diela: Franz X. Messerschmiedts Leben und Wirken, 1885; Biografický náčrt k odhaleniu Hummelovho pamätníka, 1887; Pressburger Musikleben in alter Zeit, 1898, ; Ferenc Liszt a Du Mont Henry, 1910–1911, ; Die Cecilienfäste des Pressburger Kirchenmusikvereins zu St. Martin, 1912.