Imre Henszlmann

* Košice, 13. októbra 1813 – † Budapešť, 5. decembra 1888 / lekár, historik umenia, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied; ; Navštevoval školu v Prešove a Bratislave. Maďarčinu sa naučil v Prešove, kde bola v roku 1827 pod vedením Mihálya Gregussa založená Spoločnosť pre maďarský jazyk. Zapísal sa na lekárske fakulty v Pešti a Viedni a nakoniec získal doktorát v Padove. Jeho pozornosť však oveľa viac zamestnávalo výtvarné umenie a archeológia a architektúru najmä dôkladne študoval v západnej Európe a Maďarsku. Svoju úlohu v tom zohral aj vtedajší riaditeľ Viedenskej mincovne, medailér a zberateľ umenia József Dániel Böhm (1794–1865), narodený v Sekešfehérvári, ktorý ho s týmito vedami zoznámil. V Lipsku v rokoch 1843 – 1844 vydával v nemčine štvrťročník (Vierteljahrschrift aus und für Ungarn), ktorý redigoval v duchu maďarskej opozície a z ktorého vyšlo sedem zväzkov. Už v roku 1841 sa stal korešpondentným členom Maďarskej akadémie vied. Viedol silnú propagandu v prospech ochrany maďarských pamiatok a písal jednu za druhou svoje štúdie z dejín umenia. V roku 1848 slúžil na ministerstve zahraničných vecí, po páde ho istý čas uväznili Rakúšania a po prepustení v roku 1850 odišiel do Anglicka. Tam svojimi štúdiami spôsobil veľký rozruch. V Paríži s podporou Napoleona III. vyšlo jeho dielo Théorie des proportions appliqués dans l’ architecture. Po návrate domov vedec, ktorý bol už v Európe slávny, viedol jeden úspešný výskum za druhým. Inicioval aj vykopávky v Sekešfehérvári a Kalocsi. V roku 1862 cestoval spolu s archeológom Ferencom Kubinyim (Kóvár) a kňazom a historikom umenia Arnoldom Ipolyim (®Ipolykeszi) do Konštantínopolu, kde sa im podarilo nájsť pomerne veľa kusov z knižnice Corvina. Od roku 1873 bol vedúcim katedry archeológie na Univerzite v Budapešti a v tom istom roku sa stal aj riadnym členom Maďarskej akadémie vied. ; Jeho hlavné diela: ; Paralela medzi starovekými a modernými umeleckými názormi a vzdelaním, 1841, ; Staronemecké kostoly mesta Kassa, 1846 (toto bola prvá maďarská monografia z oblasti dejín umenia), ; Románsky kostol v Kisbényi, 1862, ; Sprievodca archeologickými prácami I-II., 1866, ; Stredoveké starožitnosti z Pécsi I-II., 1869–1872, ; Stručný opis pamiatok starokresťanských, románskych a prechodných slohov v Uhorsku, 1876; Pamätníky Levoče, 1878; Pamiatky hrotitých oblúkov v Uhorsku, 1880.