Adam Ignac Prandt

* Pétervárad, 1739 – † Pešť, 15. júla 1817 / lekár, univerzitný profesor ; ; Doktorát medicíny získal na Viedenskej univerzite v roku 1768. V rokoch 1770 – 1777 bol obľúbeným profesorom fyziológie a farmakológie na Univerzite v Nagyszombate a dlhé roky pôsobil ako dekan lekárskej fakulty a v rokoch 1774 – 1775 bol aj rektorom univerzity. Publikoval málo a na Krakovskej univerzite sa farmakológia vyučovala z poznámok, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zostavili jeho študenti z Nagyszombate na základe jeho prednášok. Po presťahovaní Univerzity v Nagyszombate vyučoval aj v Budíne a potom v Pešti, ale od roku 1810 sa jeho zdravie natoľko zhoršilo, že to malo silný vplyv aj na kvalitu jeho prednášok, a preto mnohí študenti prestúpili do Viedne. Lekárska historiografia pozná iba jednu z jeho kníh, ktorou je jeho lekárska dizertačná práca: Dissertatio inauguralis medica de vesicantibus (1768).