Hrobka Károlya Pauera

Károly Pauer (farár v Kőhidgyarmate 1915 – 1929) sa narodil 23. januára 1881 v Magyarfalu. Štrnásť rokov bol správcom dedinského kostola a počas prvej svetovej vojny ako táborový kňaz zmierňoval bolesti núdznych, za čo ho úrady udelili záslužné kríže. Aktívne sa zapájal do práce národných katolíckych organizácií, bol zástupcom diakona farnosti Párkány. Bol členom školskej rady vo svojej obci, zohral významnú úlohu aj pri založení úverového družstva a kompetentne ho viedol. Našiel si čas aj na podporu vojnových pôžičiek. V októbri 1917 usporiadal stretnutie za „katolícku autonómiu“ v Kőhidgyarmate, o ktorú sa opäť zasadzoval gróf Apponyi. Počas jeho pôsobenia tu boli zrekonštruované vonkajšie múry kostola a v roku 1923 sa konala rozsiahla slávnosť posvätenia zvona. Po rekonštrukcii vonkajších stien kostola sa začali prípravy na vymaľovanie interiéru kostola. Farár Károly Pauer šesť rokov vyberal nájomné z kostolného pozemku, z ktorého venoval 25 000 korún na maľovanie. V krásnom, zrekonštruovanom kostole chcel slúžiť svoju striebornú omšu, ale keď sa dozvedel, že počas prác zhorel oltár Panny Márie, 17. mája 1929 ho s ťažkým žlčovým záchvatom previezli do nemocnice Vaszary Kolos v Ostrihome. Následne ho previezli na Korányiho kliniku v Budapešti, ale ani tam vykonaná operácia mu nemohla zachrániť život. 20. mája ukončil svoj pozemský život v Budapešti ako pápežský sekretár a kaplán. Jeho dobrú pamiatku na cintoríne v Kistate uchováva obdĺžnikový, hrotitý klenutý obelisk zo sivého mramoru s trojlaločným krížom na vrchole. Pauer bol redaktorom a neskôr šéfredaktorom katolícky orientovaného politicko-spoločenského týždenníka Ostrihom, ktorý bol spustený koncom roka 1895. Okrem redigovania novín písal aj knihy. Zsigmond Móricz spomenul jeho literárne aktivity.