Hrob učiteľa Antala Vasa

Meno Dr. Antala Vasa, učiteľa, literárneho kritika, múzejníka a miestneho historika, sa nenachádza v zväzku Maďarského biografického lexikónu z roku 1969 ani v slovenských maďarských lexikónoch. Spomína sa však v Slovenskom biografickom slovníku (SBS VI., 1994, s. 240) a v Szinnyeiho lexikóne (1914, s. 954). Bývalý učiteľ Kráľovského katolíckeho lýcea v Selmeci sa narodil 1. mája 1851 v Baji. Tu tiež začal študovať na gymnáziu a pokračoval v Pécsi. V Pécsi tri a pol roka študoval teológiu, potom tri roky študoval filozofiu v Pešti. Získal stredoškolskú učiteľskú kvalifikáciu z filozofie, latinčiny a gréčtiny. Do učiteľského povolania nastúpil v roku 1876, spočiatku učil v Selmecbányi. Od roku 1882 pôsobil ako učiteľ v Zsolnej a v roku 1890 sa presťahoval do Somboru, kde vyučoval aj nemčinu na obchodnej škole. Približne v tomto čase si zmenil priezvisko na Vas. Od roku 1900 bol riaditeľom Uhorského kráľovského štátneho gymnázia v Bártfe. Túto funkciu zastával do roku 1907. Medzitým sa zaoberal filozofiou, pedagogikou a lingvistikou, ale zaujímal sa aj o muzeológiu. Bol jedným zo zakladateľov a od roku 1907 prvým riaditeľom Sárosského múzea. Pod vedením Károlya Divalda sa dlhodobo podieľal na zhromažďovaní múzejných predmetov v Sárosskej župe. V roku 1900 Bártfán vydal svoju prácu o miestnej histórii o pamiatkach mesta a okolia ako samostatnú publikáciu pod názvom: Umelecké a historické pamiatky a iné zaujímavosti v Bártfáne a okolí. Pripravil aj katalóg výstav Sárosského múzea, ktorý vyšiel aj ako samostatná publikácia pod názvom Vezető a Sáros megyei müzeum diplomová výstava Bártfán (Bártfa, 1907). Bol tiež členom Széchenyiho literárneho krúžku v Bártfe. (SBS VI., 1994. s. 240); Publikoval viacero článkov v odborných časopisoch a v ročenkách jednotlivých gymnázií (O vôli a jej slobode. 1881, O pôvode a kritike prameňov týkajúcich sa pôvodu poznania, O náboženských a filozofických názoroch Euripida, O reforme vyučovania jazykov atď.). Jeho dielo s názvom Aisopos a Aisopove bájky bolo publikované pod menom Eiselt v ročenke selmeckého gymnázia v roku 1882. (Szinnyei J., 1914. s. 953); Podľa Slovenskej biografickej encyklopédie Antal Vas zomrel po roku 1913 (podľa jeho náhrobku v roku 1938). Presný dátum jeho úmrtia sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť, ani nevieme, ako a prečo sa vrátil z Bárty do Selmecbányi. V Bulletine katolíckeho gymnázia vydanom v roku 1916 je uvedený medzi učiteľmi školy a o ňom sa píše: „Dr. Antal Vas, riaditeľ Kráľovského uhorského gymnázia na dôchodku, učiteľ, ktorý sa dobrovoľne a dobrovoľne prihlásil na zastupovanie učiteľov vo vojenskej službe. Bol členom správnej rady a predstavenstva Pomocného gymnázia, Katolíckeho a Ruského združenia učiteľov stredných škôl, zvoleným členom mestských úradov Selmecz a Bélabánya a rady rímskokatolíckej základnej školy. Vyučoval maďarčinu v 4. ročníku a dejepis v 3. ročníku, 7 hodín týždenne. Učí už 39 rokov.“ (Dr. Rauchbauer J., 1916. 21. l.); Jeho pozostatky spočívajú na kostolnom cintoríne. Náhrobný kameň jeho rodiny leží zrejme na zemi už dosť dlho.