Hrob ministerského radcu a učiteľa Ottóa Schwartza

V hrobe číslo 295 na cintoríne Selmec leží bývalý významný učiteľ akadémie, fyzik a vedecký spisovateľ Ottó Schwartz. Jenő Sobó vo svojom nekrológu v roku 1910 spomínal študentského obľúbenca „Papu Schwartza“: „S ním sa z radov žijúcich vynorila typická postava tej skupiny učiteľov, ktorí po obnovení našej ústavy a pomaďarizácii našej banskej fakulty s horlivým nadšením vydali na náročnú, takmer neprerušenú cestu zameranú na národný rozvoj banských vied.“ (Sobó J., 1910, s. 401) ; Dr. Ottó Schwartz sa narodil v Bezdáne v Báčko-bodrožskej župe 29. septembra 1847. Strednú školu ukončil v Temešváre a Budíne. V Budíne absolvoval gymnázium. Medzitým bol jeho otec, inžinier, preložený do Banátu, kde bol vedúcim štátneho architektonického úradu. Počas tohto obdobia jeho syn Otto odišiel do Viedne, kde strávil štyri roky na univerzite a na fyzikálnom inštitúte. V roku 1869 zložil učiteľskú skúšku a v roku 1871 získal doktorát z humanitných vied. V roku 1869 sa stal odborným asistentom na akadémii na katedre chémie a matematiky, kde mu boli zverené okrem iného aj samostatné prednášky z fyziky. V roku 1872 sa stal mimoriadnym profesorom, v roku 1878 riadnym profesorom, v roku 1890 banským radcom a v roku 1894 hlavným banským radcom. Na akadémii spočiatku vyučoval iba fyziku, ale od roku 1872 aj matematiku. Ako čítame v jeho životopise: „Pozorne sledoval vývoj elektrotechniky a na jeho naliehanie bola elektrotechnika v roku 1896 zaradená medzi riadne predmety akadémie. Odvtedy tento predmet s najväčším úsilím vyučoval osem rokov, až do roku 1894, kedy elektrotechnika dostala samostatnú katedru.“ (Sobó J., 1910. s. 403) Ako zdôraznil aj Jenő Sobó: Ottó Schwartz bol človek a učiteľ v pravom slova zmysle. Ako človek ho viedol prísny zmysel pre povinnosť a láska k spoločnému dobru. Ako učiteľ mal rozsiahle vedomosti a bol dobrým priateľom svojich spoluučiteľov aj študentov. „Pokojná múdrosť, zdravý rozum, bohaté skúsenosti, zdravý úsudok založený na čistom poznaní a vedecká skromnosť boli hlavnými črtami jeho charakteru ako učiteľa.“ (Sobó J., 1910. 402. l.) Ottó Schwartz pracoval v širokej škále prírodných vied. Publikoval články v maďarských a anglických časopisoch o elektrickom spracovaní zinkových rúd, chemickej analýze olovených rúd, ochrane pred výbuchmi kotlov, bórovej oceli atď. Jeho diela s názvom Experimentálne prírodné vedy (1885), Klimatológia (1891) a Fyzika (1895) boli publikované v Selmecbányi. (SBS. V., 1992. 248. l.) ; Takmer štyri desaťročia vykonával meteorologické pozorovania v Selmecbányi, podieľal sa na pozorovaní padajúcich hviezd, zaoberal sa vtáctvom, študoval teplotné podmienky selmecbányských baní atď. Bol popularizátorom vedeckých objavov, bezdrôtovej telekomunikácie a röntgenového žiarenia. Pozorne sledoval zahraničnú prírodovednú literatúru a sám preložil viacero článkov z angličtiny. Bol zakladajúcim a aktívnym členom Selmecbányskej lekárskej a prírodovednej spoločnosti, v ktorej organizácii predniesol mnoho prednášok. Ottó Schwartz, ktorý bol vážený aj vo verejnom živote, bol v rokoch 1896 až 1907 štyrikrát riaditeľom akadémie. Zomrel 15. marca 1910 v Selmecbányi. Hrobka Ottóa Schwartza sa nachádza na Kráľovskom cintoríne za Piarskou bránou.