Hrob Kálmána Tichyho, maliara, grafika a spisovateľa
Cintoríny, náhrobné kamene, hroby
Kálmán Tichy (Rozsnyó, 31. októbra 1888 – Budapešť, 22. októbra 1968): maliar, grafik, spisovateľ. Jeho otec, Mihály Tichy, bol (kráľovským) okresným sudcom a jeho brat, Gyula Tichy, bol maliar. Študoval na slobodnej škole Simona Hollósyho v Mníchove (1906), potom na Akadémii výtvarných umení v Budapešti v rokoch 1907 až 1911. Jeho učiteľom grafiky bol Viktor Olgyai. Jeho prvé grafické diela boli vystavené ešte počas štúdia na vysokej škole a jeho prvé spisy boli publikované v Rozsnyói Híradó, od roku 1915 publikoval román (Erinnis) v budapeštianskych denníkoch v pokračovaniach. V rokoch 1923 – 1927 bol redaktorom Sajó Vidék, vtedy kolegom pražského Magyar Hírlap. V roku 1927 mu vyšiel samostatný zväzok s názvom A négy évszak s vlastnými ilustráciami. V roku 1930 sa stal vedúcim Mestského múzea v Rožňave a od roku 1934 tajomníkom okresu Gömör Slovensko-maďarského kultúrneho spolku. Jeho spisy boli publikované v maďarskom Néplape a maďarskom Minerve v Bratislave. V roku 1935 vydal svoju monografiu Pelsőc (Z Filíkea do Pelsőcigu). Venoval sa aj etnografickému výskumu a zberateľstvu a jeho materiál je uchovávaný v databáze Etnografického múzea. Spracovával archívnu pozostalosť Alberta Pákha. V rokoch 1938 až 1945 boli jeho spisy publikované v Napkelete, Pásztortűze, Tüköri, Búváre, Forráse a Novom maďarskom múzeu. Ako člen KÉVE (Zväzu maďarských umelcov a úžitkových umelcov) (1910 – 1945) vychádzali jeho výtvarné diela jedno za druhým. Významné sú jeho grafické diela, najmä secesného charakteru. Vydal sériu linorytov s názvom Príbehy kalamára. Jeho obraz Obliehanie kukučieho hradu sa stal majetkom Bratislavského múzea. V roku 1943 bol odvolaný z vedenia múzea a v roku 1948 bol deportovaný z Československa. V tom čase sa v Maďarsku venoval iba výtvarnému umeniu. Napriek deportácii z rodnej Rožňavy udržiaval neustály kontakt s ľuďmi, s ktorými pracoval v oblasti kultúry a verejného školstva. Zomrel v Budapešti v októbri 1968, ale jeho popol spočíva na rožňavskom cintoríne s manželkou, rodičmi a bratom Gyulom.