Hrob Lajosa Szeberényiho

Lajos Szeberényi, člen Kisfaludyho spoločnosti, učiteľ evanjelickej teológie, narodený 15. augusta 1820 v Maglóde, ukončil gymnázium v roku 1839 v Selmeczbányi (kde bol pracujúcim členom maďarského krúžku samovzdelávania a zoznámil sa s Petőfim, s ktorým sa dlhodobo priatelil, až kým ich priateľstvo neprerušila literárna polemika), teológiu ukončil v roku 1841 v Bratislave. V tom čase sa začal venovať učiteľstvu, potom študoval právo v Pápe. V roku 1846 získal právnický titul v Pešti a presťahoval sa do Pešti, kde pracoval prevažne ako novinár. V roku 1848 bol kolegom v Kossuthových novinách a redigoval vydanie Népbarát tót. Neskôr bol tri týždne kresličom pre národnú políciu a neskôr zachránil seba a mnohých svojich spolubojovníkov pasmi, ktoré tu získal. Po katastrofe ho v Arade zajali Rusi, ale utiekol, keď bol v pokušení... Nagyvárad. Pod menom Gábor Szelepcsényi sa ukrýval v Hódmező-Vásárhely ako učiteľ kantor. Od konca roku 1851 sa stal učiteľom na Békés-Csaba Realískola, kde ho zajali a odviedli do Nagyváradu. Po šiestich mesiacoch mu na príhovor matky bola udelená milosť, ale bol postavený pod policajný dohľad a internovaný v Csabe. V tom čase sa stal horlivým pestovateľom vzdelávacej literatúry a založil časopis Néptanítók Könyve, v ktorom neskôr pokračoval pod názvom Iskolai Lap, až do roku 1857 sa stal farárom v Makó. V roku 1860 ho vtedy už založená segedínska cirkev zvolila za svojho farára a v roku 1864 odišiel do Bratislavy ako maďarský kňaz a učiteľ praktickej teológie. O niekoľko rokov neskôr mu bol zverený aj úrad notára cirkevného obvodu Dunáninnen a poručnícky ústav cirkevného obvodu Dunáninnen. pôsobil aj ako jej predseda. Bol tiež členom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Bol zvolený za člena Kisfaludyho spoločnosti. Zomrel 4. júna 1875 v Bratislave.