Hrobka Lajosa Jekelfalussyho

Lajos Jekelfalussy z rodu Jekelfalusovcov a Margitfalvi (Szacsúr, 1. októbra 1848 – Budapešť, 22. júla 1911) bol maďarský vojenský dôstojník a minister obrany v druhej Wekerleho vláde. Narodil sa 1. októbra 1848 v obci Szacsúr v Zemplínskej župe. Jeho otcom bol Sándor Jekelfalussy z rodu Jekelfalusovcov a Margitfalvi (1823 – 1882) a matkou bola grófka Kamilla Festeticsová z Tolny (1825 – 1903). Jeho starý otec z otcovej strany, József Jekelfalussy (1766 – 1826), cisársky a kráľovský komorník, prispel 20 000 forintmi na založenie Akadémie Ľudovít a 10 – 10 000 forintov daroval na účely Maďarského národného múzea a Národného divadla. 16. septembra 1869 bol pridelený k 37. vojenskému práporu v Prešove. 24. októbra 1869 bol menovaný za poručíka. V rokoch 1876 až 1878 bol študentom vojenskej akadémie. V rokoch 1879 a 1880 pôsobil ako učiteľ na Ludovikovej akadémii, neskôr prešiel na oddelenie Ministerstva národnej obrany. V roku 1890 bol menovaný za plukovníka a 16. októbra 1892 bol menovaný za veliteľa 12. vojenského pešieho pluku v Szatmári. V tom čase dostal ako uznanie Rád Železnej koruny. V roku 1894 bol veliteľom 80. pešej brigády v Debrecíne. V roku 1896 sa stal generálmajorom a o tri roky neskôr bol menovaný za veliteľa 5. vojenského obvodu v Székesfehérvári. V roku 1901 mu cisár František Jozef udelil Rád Leopolda a v roku 1905 bol povýšený na cisárskeho a kráľovského generálporučíka. V roku 1906 sa stal poslancom zvolenského okresu ako člen Národnej ústavodarnej strany a neskôr sa stal ministrom obrany v druhej Wekerleho vláde. Zomrel v roku 1911 a bol pochovaný v rodinnej hrobke na cintoríne Lonto.