Hrob Józsefa Móczika (otec Felicián)

József Móczik sa narodil 9. septembra 1861 v Selmecbányi. V mladosti študoval tesárstvo, potom sa zapísal na teológiu. V roku 1883 vstúpil do františkánskeho zboru a v roku 1893 bol vysvätený za kňaza. Istý čas pôsobil ako kantor vo františkánskom kostole v Bratislave, potom ho povolanie volalo na vidiek a neskôr, medzi rokmi 1893 a 1900, vykonával kňazskú službu v Budapešti. Tu ako študent navštevoval Budapeštiansku akadémiu výtvarných umení, kde ďalej rozvíjal maliarske skúsenosti, ktoré už praktizoval popri svojom kantorskom a kňazskom povolaní. Okrem krajinomaľby maľoval veduty, ale pobyt v Pešti a novozískané akademické vedomosti ho čoraz viac viedli k sakrálnej maľbe. Samozrejme, ani láska k hudbe ho nesklamala; ako bývalý kantor mal v hlavnom meste možnosť rozvíjať svoje zručnosti v hre na organe a komponovaní. Potom sa vracia do svojho milovaného mesta Bratislavy, kde zúročuje rozsiahle a rozmanité vedomosti, ktoré v priebehu rokov nadobudol. Pokračuje vo svojej kňazskej službe, zúčastňuje sa charitatívnej činnosti, vedie detský zbor Dómu sv. Martina a ako skladateľ sa podieľa na rozširovaní repertoáru sakrálnej hudby kostola, ktorá sa neskôr stáva účinnou v najdôležitejších náboženských centrách monarchie. Vyučuje hudbu a výtvarné umenie deti arcivojvodu Fridricha. Popri tom všetkom pokračuje v maľovaní a okrem svojich ikon – ktoré sú dodnes ozdobou mnohých kostolov a nachádzajú sa v depozitároch Mestského múzea v Bratislave aj Slovenskej národnej galérie – zobrazuje aj padlých ľudí a chudobných. Jeho rozsiahle vedomosti, láska k ľudstvu a pokorná ochota pomôcť svojej veriacej komunite ho vedú k vyšším pozíciám v kňazskej kariére. Neskôr je povýšený na radcu Svätej stolice. Otec Felicián zomrel 18. augusta 1917 a bol pochovaný za zadnou stenou kostola na Andrášovom cintoríne, vedľa ďalších cirkevných významných osobností. Hrob otca Feliciána (na západnej strane II. sektora cintorína) – je v žalostnom stave. Chýba bronzový reliéf na hornej časti mramorového náhrobku v tvare kríža (dielo Róberta Kühmayera), písmená – hoci sú dobre čitateľné – čakajú na vyčistenie a pozlátenie a nechýba ani jeden zo stĺpikov na uchytenie reťazí – vrátane ozdobných reťazí. ; Skladateľ a dirigent István Németh Somorjai bol tiež žiakom Józsefa Móczika, ktorý bol členom detského zboru Dómu sv. Martina pod vedením otca v rokoch 1908 až 1912. ; Národná kultúrna pamiatka: NKP 279/76.