Hraničný prechod v roku 1938

Vedľa cesty spájajúcej Rété s Németgurabom je stále viditeľný pahýľ hraničnej bariéry, ktorá od decembra 1938 do apríla 1945 zabezpečovala menší pohraničný styk. Stojí aj budova, v ktorej sídlila posádka a ktorá dnes slúži ako škola. ; 6. októbra 1938 slovenské strany v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska, čím ustanovili slovenskú vládu, ktorej predsedom bol Jozef Tiso. 9. októbra 1938 sa v Komárome začali československo-maďarské rokovania. Československo tu zastupovala územne zainteresovaná autonómna Tisova vláda. Keďže sa nevedeli dohodnúť na niektorých dôležitých detailoch, napríklad slovenská strana nebola ochotná zohľadniť skutočnú etnickú situáciu, bola vyzvaná nemecko-talianska arbitráž. 2. novembra 1938 sa vo Viedni ministri zahraničných vecí oboch krajín, Ribbentrop a Ciano, rozhodli zohľadniť etnický princíp pri stanovovaní nových hraníc. V dôsledku toho bolo Maďarsku vrátených 53 osád v Matyášovej zemi. Maďarskí vojaci dorazili 10. novembra. ; Maďarsko získalo späť 11 927 km², prevažne južnú časť Československa (presnejšie vtedajšie autonómne Slovensko), vrátane južnej časti Zakarpatska. Podľa maďarského sčítania ľudu z roku 1941 bolo z 1 milióna 62 tisíc presídlených obyvateľov 84 percent Maďarov a približne 10 percent Slovákov. ; Vďaka prvému viedenskému rozhodnutiu a znovudobytiu Zakarpatska nová maďarská hranica (do roku 1945) viedla pozdĺž hraníc nasledujúcich osád, pričom sa pohybovala od západu na východ: ; Od Dunaja: Somorja, Úszor, Csutörök, Fel, Dunasáp, Szenc, Réte, Magyardiószeg, Nagymácséd, Galánta, Nemeskajal, Vágsellye, Tornóc, Tardoskedd, Komját, Nyitranagyky, Úrebéhi, Léjbarys, Nayitragély, Léjbary Vámosladány, Hontfüzesgyarmat, Deménd, Egeg, Palást, Ipolynyék, Kőkeszi, Lukanénye, Zsély, Bussa, Felsőzellő, Vilke, Gács, Losonc, Losoncapátfalva, Fels, Osgyán, Rimaszombagár, Alsóőlogá, Alsóőlogy Felsővály, Felsőfalu, Deresk, Jolsva, Szalóc, Berzéte, Rozsnyó, Barka, Ájfalucska, Jászó, Aranyida, Hernádtihany, Kassaújfalu, Garbócbogdány, Füzér, Alsómihályi, Bodzásújlak, Garany, Nagyka, Nagydráska, Abara, Nagydráska, Abara, Nagydráska Bező, Sárosmező, Szobránc, Szobráncfürdő, Felsőhalas, Remetevasgyár, Kiskolon, Takcsány, Cirókafalu, Zellő a tu nová hranica siahala po chrbticu Karpát, teda historickú maďarskú hranicu, pozdĺž ktorej sa potom tiahla na juhovýchod, až po juhovýchodnú hranicu Szkeféöl. ; Zjednotenie znovu anektovaných území s materskou krajinou bolo vyhlásené XXXIV. zákonom z roku 1938. ; Demarkačná čiara stanovená medzi oboma krajinami bola dočasne takmer nepriechodná až do decembra. Na základe návrhu slovenskej strany bolo prekročenie demarkačnej čiary možné iba po trase zriadených colníc. ; Počas bilaterálnych rokovaní v Podebřáde bola dosiahnutá dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom o vzájomnom otvorení malého pohraničného styku s platnosťou od 5. decembra 1938. Malý pohraničný styk sa na základe rokovaní otvoril o 12:00. ; V regióne Mátyusföld by sa počas pohraničného styku mohli používať tieto colné trasy: Németbél–Tótgurab, Szenc–Svajnsbach, Szenc–Sárfő, Boldogfa–Csataj, Réte–Németgurab, stanica Pusztafödémes–Pusztafödémess, Magyardidusszegyardius Nagymácséd–Ábrahám, Nagymácséd–Szered, Barakony–Vágszerdahely, Vághosszúfalu–Kövecsespuszta. ; Zabezpečenie hraníc opätovne anektovanej oblasti Mátyusföld zabezpečoval 8. maďarský pohraničný prápor Maďarskej kráľovskej armády. Jednotky práporu boli umiestnené v Galánte, ale prápor mal 8 stráží v pohraničných obciach od Felsőjattó po Szenci. ; Malohraničné priechody využívali najmä roľníci a sezónni poľnohospodárski robotníci v pohraničnom pásme. Na prekročenie hranice potrebovali dočasný preukaz na prekročenie hranice vydaný notárskym úradom alebo žandárskou stanicou. Od 4. januára 1939 sa malohraničný pohyb znížil z 15 kilometrov na 10 kilometrov od demarkačnej čiary. Po stabilizácii hranice bolo obyvateľstvu na slovensko-maďarskom úseku hranice k dispozícii 161 malohraničných priechodov. Občania, ktorí nebývali v pohraničnom pásme, museli využívať kľúčové medzinárodné hraničné priechody, pričom sa vyžadoval pas (31 cestných hraničných priechodov, 17 medzinárodných železničných tratí a 3 vodné cesty).