Master file0000061169
Master file0000062285 Master file0000073897

Hrad Nagykövesd

Budova, štruktúra

O pôvode hradu existujú rôzne názory. Podľa jednej existoval už okolo roku 1040. Podľa iných ho v roku 1247 postavil Lorán, ktorého synovia si v roku 1280 vymenili panstvo patriace k hradu so synmi bána Micza. Podľa inej verzie hrad už v roku 1247 patril lelešskému prepoštstvu. Niektorí autori spochybňujú, že bol postavený v roku 1283 a postavil ho Lorán z rodu Ratholdovcov, predok Lorántffyovcov, ktorí sa vzbúrili proti kráľovi Ladislavovi IV. a poslali proti nemu bána Micza a palatína Fintu. Údajne samotný Lorán v bitke padol a hrad bol darovaný bánovi Miczovi. Napokon, iný zdroj uvádza v roku 1280 ako majiteľa hradu Šimonovho syna Juraja. V tom čase sa spomína ako Kuezd, Kuuesdi, Csud, Kuestd, Kuuestd. V štrnástom storočí bol hrad pomenovaný po uhorskom kráľovi. V 13. storočí (1323) mu vládli rodiny Soósovcov a Szerdahelyiovcov, pochádzajúci z bánskeho klanu Miczovcov, ktorí medzi sebou storočie a pol bojovali zbraňami o právo na hrad. V roku 1358 ho vlastnili iba Szerdahelyiovci, no o storočie neskôr, v roku 1446, ho opäť vlastnili Soósovci, ktorým ho opäť odobrali Szerdahelovci, no v roku 1450 ho od Jánosa Hunyadiho získali späť bratia Soósovci, György a Miklós. Istý čas sa na hrade utáborili aj české vojská Giskru, s ktorým tu János Hunyadi uzavrel dohodu. Podľa iných hrad dobyli v roku 1451 a až v roku 1459 ich odtiaľ vyhnal kráľ Matej. V roku 1505 ho opäť vlastnili Szerdahelyiovci, no nasledujúci rok hrad patril Tokaju a vládli mu Literáti. V roku 1526 László Szerdahelyi previedol hrad a panstvo na svoju manželku Margit Werebélyi. V roku 1556 ho prevzal Ferencz Némethy, podporovateľ Szapolyaiho, pre kráľovnú Izabelu, no o dva roky neskôr ho cisársky vodca Imre Telekessy znovu dobyl pre kráľa Ferdinanda. V roku 1560 bol hrad zapísaný do vlastníctva Benedeka Serédyho, no neskôr sa vrátil potomkom bána Miczovcov, čím sa obnovili súdne spory medzi spriaznenými rodinami. V roku 1572 Gergely Bocskay na krátko prerušil rivalitu ostatných potomkov bána Miczovcov tým, že hrad obsadil pre seba, no o tri roky neskôr bol nútený ho odovzdať svojim príbuzným, Soósovcom, ktorí ho oň zažalovali. V roku 1575 sa v jednej listine spomína ako majiteľ hradu Gáspárt Serédy a v roku 1609 barón Miklós Bocskay. Viac ako polstoročie uplynie v neustálych súdnych sporoch potomkov bána Micza, až kým György Soós konečne nezíska majetok, no v roku 1672, zapletený do Wesselényiho sprisahania, je nútený utiecť a majetok prevezme štátna pokladnica. Nasledujúci rok imperialistovia vyhodili hrad do vzduchu, ktorý je odvtedy nezrekonštruovanou ruinou. V roku 1690 získala Éva Barkóczy, vdova po Györgyovi Soósovi, majetok späť prostredníctvom milosti, po ktorej prešiel do vlastníctva rodiny Klobusiczky prostredníctvom jej dcéry Ferenczné Klobusiczky. V minulom storočí okrem tejto rodiny, v roku 1803, vidíme na panstve baróna Fischera. V roku 1882 bol zemepánom vojvoda Windischgraetz, ale časť vlastnili aj barón Jósika a Gedeon Aladár. V obci sa nachádzajú tri hrady. Dva z jej kostolov majú sotva sto rokov. V Nagykövesde sídli okresný notár s poštovou a telegrafnou stanicou a železničná stanica je Szomotor.

Inventárne číslo:

1746

Zbierka:

Úložisko hodnôt

Typ:

Budova, stavba

Klasifikácia v registri hodnôt:

Hodnota sídla v zahraničí

Obec:

Veľký Kamenec   (Várdomb, Nagykövesd, 076 36 Nagykövesd (Veľký Kamenec))