Bruckner Gyző

* Késmárk, 1. novembra 1900 – † Budapešť, 8. marca 1980 / organický chemik, ; farmaceutický chemik, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied ; ; Jeho otec bol 25 rokov učiteľom matematiky, potom riaditeľom lýcea v Késmárku, kde aj jeho syn ukončil strednú školu. V roku 1925 získal titul z chemického inžinierstva na Technickej univerzite Józsefa v Budapešti a v roku 1928 doktorát z humanitných vied na Prírodovedeckej univerzite Ferenca Józsefa v Segedíne za prácu z fyzikálnej chémie (neskôr sa zaoberal výlučne organickou chémiou!). V rokoch 1926 až 1949 učil v Segedíne. V rokoch 1926 – 1938 bol členom Chemického ústavu Univerzity vied a techniky Ferenca Józsefa. Pôsobil ako odborný asistent a potom ako súkromný učiteľ na Ústave organickej a medicínskej chémie a od roku 1938 bol najprv mimoriadnym verejným a potom riadnym profesorom. V rokoch 1949 až 1970 bol vedúcim profesorom na Univerzite ELTE v Budapešti. V druhej polovici 20. rokov 20. storočia pôsobil niekoľko rokov ako hosťujúci výskumník na univerzitách v Nemecku (Berlín – Charlottenburg) a Rakúsku (Graz). Od rakúskeho nositeľa Nobelovej ceny, chemika Fritza Pregla, si osvojil biochemické mikroanalytické metódy, ktoré úspešne šíril v Maďarsku. V Segedíne udržiaval dobré vzťahy s nositeľom Nobelovej ceny Albertom Szent-Györgyim, ktorý okrem iného objavil vitamín P. Győző Bruckner ukázal, že táto látka je v skutočnosti zmesou dvoch flavonoglykozidov. Významné výsledky dosiahol predovšetkým v oblasti štúdia liečivých prírodných zlúčenín, pričom objavil základné reakčné mechanizmy (napr. reverzibilná migrácia N-O-acylových skupín, prenos syntézy diénov na aromatické systémy). Pripisuje sa mu teoretické odvodenie a praktické prevedenie syntézy izochinolínu. Jeden z jeho najvýznamnejších objavov sa týkal splenobacilu: v roku 1937 zistil, že patogén vďačí za svoju vysokú odolnosť kapsulárnej látke obsahujúcej polypeptid postavený z reťazca kyseliny D-glutámovej, s ktorým mikroorganizmy schopné degradovať alebo transformovať L-aminokyseliny nedokážu manipulovať. Odvtedy sa Győző Bruckner venoval predovšetkým chémii peptidov. Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia sa pod jeho vedením dosiahla prvá umelá produkcia adrenokortikotropného hormónu na svete, produkovaného v hypofýze. Bol priekopníckym vedcom a jeho študenti sa neskôr stali profesormi a vynikajúcimi odborníkmi vo svojich odboroch. Bruckner Győző dvakrát získal Kossuthovu cenu (1949, 1955). Bol členom mnohých maďarských a zahraničných vedeckých spoločností. Maďarská akadémia vied ho v roku 1946 zvolila za korešpondentného člena a v roku 1949 za riadneho člena. Jeho strýko s rovnakým menom – Bruckner Győző (1877 – 1962) – sa stal známym ako právny historik a člen Maďarskej akadémie vied. Jeho mladší brat, Bruckner Zoltán (Késmárk, 11. decembra 1902 – Budapešť, 23. júna 1958), sa tiež stal chemickým inžinierom a bol jedným z riaditeľov maďarského gumárenského priemyslu. Ako vojnový zajatec v Sovietskom zväze v rokoch 1945 až 1950 sa podieľal na výskume stavebných materiálov a vývoji technológií na zlepšenie pôdy. ; ; Jeho hlavné diela: ; Organická chémia I-III., 1952–1981. ; ; &nbsp,