Gusztáv Merényi (Scholtz)

* Košice, 18. september 1895 – † Budapešť, 19. august 1950 / interná medicína, lekár, letecký lekár ; ; Lekársky titul získal na Lekárskej fakulte v Budapešti v roku 1920. Od roku 1920 bol profesionálnym vojenským lekárom, od roku 1936 hlavným lekárom letectva. Od roku 1931 bol vynikajúcim odborníkom v leteckej medicíne, lekárom. V 30. rokoch 20. storočia absolvoval niekoľko študijných ciest do Nemecka, Francúzska, Holandska a Anglicka. V roku 1938 zorganizoval prvý aerodynamický ústav, prvú vysokohorskú experimentálnu stanicu, kde sa študovala adaptácia na nedostatok kyslíka. Podľa jeho plánov bol postavený Letecký lekársky skúšobný ústav. V roku 1941 bol súkromným univerzitným učiteľom, prednášajúcim leteckej medicíny na lekárskych fakultách v Budapešti a Kluži. V roku 1940 sa pridal ku krúžku Bajcsy-Zsilinszky, zachraňoval a ukrýval prenasledovaných ľudí v sanatóriu Pajor. Od roku 1945 bol veliteľom nemocnice Červeného kríža, od roku 1946 vedúcim zdravotníckeho oddelenia ministerstva obrany. V roku 1948 pomáhal organizovať Maďarské centrum darcov krvi. V roku 1950 bol v simulovanom procese, v ktorom bol hlavným obžalovaným László Sólyom (v tzv. „generálskom procese“), odsúdený na smrť a popravený. Znovu pochovaný bol 13. októbra 1956. K jeho úplnej rehabilitácii však došlo až v roku 1990. Nemocnica Gyáli út bola pomenovaná po ňom. ; ; Jeho hlavné diela: ; O vzdušných chorobách, 1930, ; Fyziológia letu, 1931, ; Dôležité fyziologické otázky letu, 1935.