gróf István Ambrózy-Migazzi

* Nice, 5. marca 1869 – † Tana, 31. augusta 1933 / právnik, dendrológ, botanik ; ; Detstvo prežil v Tane v župe Vas a pod vplyvom svojej matky, grófky Agáty Erdődyovej, sa začal zaujímať o záhradníctvo a prírodu všeobecne. Obzvlášť ho fascinovali rastliny a popri právnických štúdiách študoval aj biológiu vo Viedni, Leuvene a Budapešti. Botanike sa venoval len ako koníčku, vynikal predovšetkým vo verejnom živote ako poslanec a venoval sa aj hospodáreniu na svojich majetkoch. V roku 1892 sa oženil s grófkou Antóniou Migazziovou, dcérou grófa Istvána Migazziho, a stal sa tak majiteľom panstva Malonya, kde v rokoch 1894 – 1895 postavil zámok a vedľa neho s pomocou záhradníka Józsefa Mysáka vytvoril botanickú záhradu na ploche 100 akrov (67 ha). Tu vysádzal zahraničné rastliny, najmä vždyzelené stromy (asi 1 500 druhov). Bol tiež veľkým fanúšikom ruží a nechal si dovážať vždyzelené americké odrody, tie však nakoniec vyhynuli a nahradili ich odrody vyšľachtené slávnym korponským šľachtiteľom ruží Rudolfom Geschwindom. Zámok Malonya často navštevovali aj renomovaní dendrológovia z Európy. Vypuknutie prvej svetovej vojny však prerušilo rozširovanie arboréta a po zmene ríše v roku 1918 sa Ambrózy na toto panstvo nevrátil, ale v rokoch 1922 až 1933 vytvoril orientačné arborétum asi 2 – 3 km od obce Kám vo Vasskej župe. Jeho zámerom bolo vytvoriť mikroklímu vhodnú pre opadavé vždyzelené stromy stredomorského podnebia a rastlinné spoločenstvá, ktoré by zabezpečili prežitie náročnejších druhov. To sa mu podarilo, takže obe jeho arboréta je možné dodnes skúmať a navštevovať. Arborétum Malonya prevzala v roku 1953 Maďarská akadémia vied a odvtedy sa nové druhy stromov vysádzali nielen podľa zásady semper vireo („navždy zelený“), ktorú propagoval Ambrózy, ale aj podľa fytogeografických úvah. Sám si určil hrob uprostred symbolického arboréta a na krypte si možno prečítať jeho obľúbené príslovie: Semper vireo. V arboréte Malonya stojí jeho bronzová socha v plnej výške.