Geza Czirbusz

* Košice, 17. septembra 1853 – † Budapešť, 10. júla 1920 / Piaristický mních, geograf, univerzitný profesor, spisovateľ; ; V roku 1872 absolvoval Premontre Gymnasium vo svojom rodnom meste a univerzitné štúdium ukončil v Budapešti, kde v roku 1884 získal učiteľský certifikát z dejepisu a geografie a v roku 1890 z nemčiny. V roku 1886 získal doktorát za svoju dizertačnú prácu s názvom Bulhari južného Uhorska. Jeho široké záujmy charakterizuje fakt, že študoval aj dejiny umenia, archeológiu a filozofiu a teológiu dokončil súkromne a v roku 1878 bol ako člen piaristického rádu vysvätený za kňaza. V rokoch 1875 až 1910 vyučoval na rôznych školách rádu (Kecskemét, Kisszeben, Nagykanizsa, Temesvár, Veszprém, Segedín, Kolozsvár, Léva, Székesfehérvár, Nagykároly, Sátoraljaújhely, Nagybecskerek), pričom popri svojich odborných predmetoch často vyučoval aj francúzštinu a filozofiu. Od roku 1910 sa stal verejným profesorom zememeračstva na Budapeštianskej univerzite. Pripisuje sa mu aj založenie Juhomaďarského etnografického múzea. Bol veľmi plodným autorom: počet jeho vedeckých prác je viac ako 170 a jeho populárne články ešte neboli spočítané. Zaoberal sa mnohými vecami, od geografie, cez etnografiu a ekonómiu až po dejiny umenia a archeológiu. Jeho vymenovanie za univerzitného profesora vyvolalo v odborných kruhoch veľký odpor a dokonca rozruch a Maďarská geografická spoločnosť dokonca vyslala delegáciu k panovníkovi, aby ho presvedčila, aby vymenovanie stiahol. Významný geograf, neskôr premiér, gróf Pál Teleki (1879 – 1941) bol jedným z jeho najväčších profesionálnych oponentov. Jeho kolegovia boli nespokojní predovšetkým s jeho prehnaným antropogeografickým a sociálno-geografickým prístupom, ktorý zľahčoval geologické a prírodovedné aspekty geografie. Vo svojich polemických článkoch často používal drsný tón a jeho vedecké práce nemali vždy dostatočnú odbornú kvalitu. Medzi jeho zásluhy patrí obnova maďarského vedeckého geografického jazyka. ; ; **Hlavné diela**: ; Geografická príručka pre kompletný geografický atlas Manóa Kogutowicza (I-II.), 1904, ; Nemci južného Uhorska, 1913, ; Albánsko a albánska otázka, 1915, ; Antropogeografia (I-III.), 1915 – 1919.