Geza Balassa

* Felsőbaka, 10. marca 1914 – † Bratislava, 20. februára 1994 / archeológ, učiteľ, historický spisovateľ ; ; Vyštudoval Körmöcbányu (1933). V Bratislave sa najprv zapísal na teológiu, potom sa stal študentom Štátnej pedagogickej akadémie, kde v roku 1935 získal diplom učiteľa na verejnej škole. V rokoch 1935 až 1948 učil v Ruttke, Szklabonyaváraljá, Zólyombrézó, Nagyszalatnej a Zólyombe. V roku 1937 získal kvalifikáciu na vyučovanie teológie ako cirkevný učiteľ a v roku 1940 získal aj kvalifikáciu na vyučovanie slovenského jazyka, geografie a dejepisu a medzitým už pôsobil ako učiteľ v Zólyombe. V roku 1942 inicioval založenie vlastivedného múzea v Zólyombe, ktoré bolo otvorené v roku 1944. V rokoch 1945 – 1949 študoval na Slovenskej univerzite v Bratislave a získal stredoškolskú učiteľskú kvalifikáciu v odbore geografia a dejepis. V rokoch 1948 – 1952 bol riaditeľom Štátneho poľnohospodárskeho archívu v Radváni pri Zvolene a v rokoch 1952 – 1962 pracoval v Okresnom múzeu v Banskej Bystrici. V tomto období riadil niekoľko významných výskumov z doby železnej (Zvolen, Pereszlény, Ipolyság, Gyűgy, Karvaly, Nagyszalatna, Banská Bystrica, Méhi, Derezsnye, Várgede). V rokoch 1962 – 1977 pokračoval v archeologických výskumoch ako vedúci oddelenia Ústredného slovenského úradu ochrany pamiatok (výskum stredovekých architektonických pozostatkov v Bánskej Bystrici a Banskej Bystrici). Zaoberal sa aj numizmatikou. Od roku 1977 žil v Bratislave. V rukopise zostala jeho štúdia v slovenčine o praveku Maďarov. V roku 1992 dostal pamätnú plaketu pri príležitosti 50. výročia založenia zvolenského múzea. ; ; Jeho hlavné diela: ; Mi? Môj?, 1943, ; Praveké osídlenie stredného Slovenska, 1965, ; po maďarsky: Gömör az őskorban, 1971, ; Súpis hnutení pamiatok stredoslovenského kraja, 1972