Ferenc Vályi Nagy

* Felsővály, 30. september 1765 – † Sárospatak ?, 15. január 1820 / Reformovaný kňaz, vysokoškolský učiteľ; ; Stredoškolské štúdium ukončil v Sárospataku a Miškolci. V rokoch 1783–1793 učil v Miškolci, potom dva roky študoval teológiu, filozofiu, prírodné vedy a antickú literatúru na Univerzite v Zürichu. Kvôli udalostiam vo Francúzsku sa vrátil domov a až do roku 1798 pôsobil ako pomocný farár a potom ako kazateľ v Čáte a Dorogme. Od roku 1798 vyučoval humanitné vedy na kolégiu v Sárospataku. Ku koncu života prednášal teológiu a cirkevné dejiny. Prekladal diela starogréckych autorov, predovšetkým Homéra, do maďarčiny. Preklad Iliady viedol k literárnemu sporu medzi Ferencom Kazinczym a Ferencom Kölcseyom po tom, čo Ferenc Vályi Nagy dostal Kölcseyho preklad od Kazinczyho a použil z neho určité časti. Písal básne, pamätné prejavy, literárne štúdie, Verstanove eseje a pojednania na cirkevné témy. V rokoch 1808 až 1813 si s Kazinczym vymieňal množstvo listov.