Ferenc Faludi

* Németújvár, 25. marca 1704 – † Rohonc, 18. decembra 1779 / básnik, prozaik, prekladateľ, vzdelávací spisovateľ, riaditeľ jezuitskej knižnice v Bratislave; ; Pochádzal zo stredne šľachtickej rodiny. Vo veku 16 rokov vstúpil do jezuitského rádu, v rokoch 1725 až 1731 študoval vo Viedni a Grazi. Vo Viedni vyučoval literatúru a geometriu a po absolvovaní teologického kurzu bol farárom v Budíne a Banskej Bystrici. V rokoch 1736 až 1741 učil v jezuitských kláštoroch vo Viedni, Grazi a Linzi. V rokoch 1740 až 1745 bol uhorským spovedníkom v Ríme, kde sa bližšie oboznámil s talianskou a francúzskou literatúrou a začal prekladať a písať poéziu. V roku 1746 učil v Nagyszombate, prednášal teológiu a od roku 1747 bol zástupcom riaditeľa Theresianum vo Viedni, prednášajúcim dejiny práva. Od roku 1748 spravoval tlačiareň v Nagyszombate a od roku 1751 spravoval jezuitský kláštor a kolégium v Kőszegu. V rokoch 1757 až 1773 bol riaditeľom jezuitskej knižnice v Bratislave. Po zrušení jezuitského rádu žil v Rohonci, na panstve rodiny Batthyányovcov, a tu aj zomrel. Vynikajúci umelec neskorého baroka a rokoka. ; ; Počas jeho života boli vydané iba jeho prozaické diela: ; latinské učebnice a taliansko-nemecké texty, moralizujúce diela zamerané na vzdelávanie privilegovanej triedy: Vznešený muž, 1748, Vznešená dáma, 1748, ; Dvorník, 1750; Šľachtic, 1771; Svätý muž, 1773; Múdry muž, 1778. ; Jeho básne boli vydané až po jeho smrti. Všetky jeho diela prvýkrát vydal Ferenc Toldy v roku 1833.