Ferenc Pavai Vajna

* Csongva, 6. marca 1886 – † Szekszárd, 12. januára 1964 / geológ ; ; Bol študentom internátu Nagyenyed. Po ukončení univerzitného štúdia v Budapešti získal v roku 1910 doktorát z geológie a v roku 1911 sa stal odborným asistentom na Katedre mineralógie, geológie a kolónií na Akadémii Selmecbánya po boku Hugóa Böckha – spolu s Istvánom Vitalisom a Simonom Pappom. V rokoch 1912 – 1914 zohral významnú úlohu pri prieskume uhľovodíkov v Transylvánii, v rokoch 1915 – 1918 v Chorvátsku a potom od roku 1918 v Zadunajsku. Koncom roka 1920 bol pridelený do banského oddelenia ministerstva financií ako geologický expert a vedúci prieskumov. V roku 1930 bol hlavným geológom Geologického ústavu až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1944. Jeho práca sa zaoberala predovšetkým tektonikou, ropnou geológiou a hydrogeológiou a bol jedným z priekopníkov domáceho prieskumu ropy a zemného plynu. Zaoberal sa aj speleológiou a etnografiou. Pripisuje sa mu prieskum niekoľkých významných liečivých a termálnych vôd (Seged, Hajdúszoboszló, Karcag, Debrecín, Szolnok). Na konci svojho života sa zaoberal najmä otázkami využitia geotermálnej energie získanej z termálnych vôd.