Otrokocsi Ferenc Fóris

* Otrokocs, október 1648 – † Nagyszombat, 1. októbra 1718 / teologický a jazykovedný spisovateľ, akademický učiteľ práva ; ; Štúdium začal v Sárospataku. Od roku 1669 bol rektorom v Szatmáre a v rokoch 1671–1672 študoval na univerzite v Utrechte. Po návrate domov bol od roku 1673 reformovaným farárom v Rimaszécsi. V roku 1674 bol – spolu so všetkými protestantskými kňazmi v Uhorsku – predvolaný pred súd v Bratislave, tam uväznený a potom odvedený do galejného otroctva, z ktorého bol v roku 1676 prepustený vďaka láskavosti holandského admirála Ruytera. Istý čas pobýval v zahraničí (vo Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku a Holandsku), potom sa v roku 1678 vrátil domov. Najprv bol farárom v Rimaszécsi, potom od roku 1681 v Gyöngyösi a v rokoch 1677 – 1690 v Košiciach, no v posledných rokoch svojho pôsobenia tam upadol do melanchólie a jeho správanie sa stalo chaotickým, kvôli čomu bol zbavený pastierskeho úradu. V rokoch 1690 – 1693 žil v Anglicku a Holandsku. Po návrate do Uhorska sa snažil zjednotiť katolícku a protestantskú cirkev. V roku 1694 konvertoval na katolícke náboženstvo. Získal tiež výročné ocenenie od cisára Leopolda I. V roku 1696 odišiel do Ríma, kde získal doktorát z katolíckej teológie, práva a filozofie. Od roku 1699 bol učiteľom práva na Akadémii v Nagyszombate a zároveň bol správcom kapitulného archívu. Napísal početné teologické traktáty v latinčine a maďarčine. Vo svojom porovnávacom jazykovednom diele (Origines Hungaricae I-II., Franeker, 1693) použil fantastickú slovnú hračku na dokázanie maďarsko-židovskej jazykovej príbuznosti.