Rubik Ernö

* Pésztergom, 27. novembra 1910 – † Budapešť, 13. februára 1997 / strojný inžinier, pilot, letecký konštruktér; ; Jeho otec bol panský úradník, ktorý zmizol na ruskom fronte počas prvej svetovej vojny, a tak sa jeho rodina presťahovala z Pésztergomu, ktorý bol po zmene ríše súčasťou Československa, do Maďarska. Základnú školu ukončil v Tótkomlósi a v roku 1929 maturoval na Katolíckom gymnáziu vo Váci. V roku 1929 sa zapísal na Strojnícku fakultu Budapeštianskej technickej univerzity, kde v roku 1934 získal inžiniersky titul. Už počas študentských čias sa venoval plachtárstvu a konštruovaniu lietadiel. Organizoval plachtársku skupinu Technickej univerzity. V rokoch 1935–1937 bol odborným asistentom na Technickej univerzite a ako technický inšpektor pomáhal šíriť lietanie na klzákoch v Maďarsku. Pripisuje sa mu zavedenie výcviku na klzákoch s dvojitou kormidlovou kormidlovkou v Maďarsku. V rokoch 1949 – 1951 bol pozvaným prednášajúcim na Technickej univerzite v Budapešti a vedúcim centrálnej konštrukčnej kancelárie Národného maďarského leteckého zväzu. V rokoch 1961 – 1967 pracoval na Ministerstve dopravy a poštových služieb a v rokoch 1967 – 1971 bol technickým poradcom spoločnosti Malév. Keď po prvej svetovej vojne víťazné mocnosti zakázali porazeným štátom rozvíjať ich vojenské letectvo, Ernő Rubik starší bol jedným z tých, ktorí v Maďarsku iniciovali priemyselnú výrobu lietadiel pre civilné letectvo. V roku 1936 založil spolu s Lajosom Mitterom závod na výrobu vetroňov Aero-Ever Kft. so sídlom v Ostrihome. V rokoch 1935 až 1987 navrhol 28 rôznych typov vetroňov a 5 motorových lietadiel (napr. Vöcsök, Tücsök, Pilis, Cimbora, Góbé atď.). Do roku 1957 navrhoval výlučne drevené stroje, potom prešiel na navrhovanie kovových strojov a patentoval si niekoľko nových výrobných procesov. Získal množstvo ocenení a v roku 1963 mu bola udelená Kossuthova cena. Jeho syn, Ernő Rubik ml. (Budapešť, 13. júla 1944 –) je architekt, priemyselný umelec a vynálezca Rubikovej kocky.